Návštevníci výstavy sa detailne zoznámia so železiarňami v Likieri – Hnúšti a v Tisovci, s minulosťou a súčasťou ložiska mastenca a magnezitu Mútnik – Hnúšťa, so zaniknutou baňou Burda – Rovné a s magnezitovým závodom v Hačave s najstaršou rotačnou pecou na pálenie magnezitu na svete.
Okrem histórie baníctva a železiarstva v regióne, spoznajú záujemcovia prostredníctvom trojrozmerných predmetov a inštalácií samotnú prácu baníkov – pracovné postupy, náradie, bezpečnosť pri práci a odev. „Výstava je doplnená o ukážky železných rúd a nerastných surovín. Zameriava sa nielen na hlbinnú ťažbu, ale aj na spracovanie rudy a povrchovú ťažbu v miestnych existujúcich i zaniknutých kameňolomoch,“ uviedla jedna z kurátoriek výstavy Martina Oštrom Mareková.
Počiatky baníctva v Gemeri – Malohonte na základe výsledkov archeologických výskumov pravdepodobne siahajú do obdobia mladšej doby bronzovej. V 13. storočí sa stredobodom baníckej činnosti stal Sinec, z útrob ktorého sa dobývali ťažké kovy. V tom čase bola strediskom baníckej činnosti Rimavská Baňa a od polovice 16. storočia mesto Tisovec. V okolitých baniach sa ťažilo zlato, striebro, meď a najmä železo. „K rozvoju železiarstva na Slovensku od 16. storočia prispeli okrem baníctva aj vojenské potreby vyvolané tureckou expanziou a neskôr stavovskými povstaniami v Uhorsku,“ uviedla Oštrom Mareková.