Feřtek: Aby ste školstvo posunuli, nemusíte meniť celý systém

, 01.12.2016 06:00
Tomáš Feřtek
Tomáš Feřtek, spoluzakladateľ spoločnosti EDUin. Autor:

Politici nie vždy školám pomáhajú, niekedy ich dokonca brzdia, tvrdí Tomáš Feřtek, spoluzakladateľ spoločnosti EDUin, ktorá sa zaoberá vzdelávacou politikou.

Tvrdíte, že v prostredí, v ktorom je priemerná „životnosť“ ministra školstva 17 mesiacov, ako je to v ČR, nemá zmysel čakať na to, že politici zásadne pohnú so vzdelávaním. Na Slovensku je však situácia veľmi podobná. Od roku 1990 sa u nás na tomto poste vystriedalo 18 rôznych ľudí. Kto má teda niesť namiesto nich zodpovednosť?
Politikom ich zodpovednosť brať nemôžeme. No nemáme im ich úlohu uľahčovať a čakať na ich iniciatívu. Máme od nich jednoznačne požadovať, aby v prospech školstva konali. Poviem konkrétny príklad: ak vieme, že nefunguje dobre spôsob vymenúvania riaditeľov škôl ich zriaďovateľmi, povedzme to nahlas. Nečakajme na to, až politik niečo z vlastnej iniciatívy urobí. Buďme aktívni.

Prečo je výber riaditeľov nešťastný?
U nás je funkcia riaditeľa školy často politickou trafikou, ktorá sa dostáva za odmenu alebo po známosti. Dobrý riaditeľ sa dostane na svoje miesto iba náhodou, no istotne nie vďaka existujúcemu systému. Pedagogické schopnosti a líderstvo sú pri výbere často nepodstatné. Česť výnimkám, existujú aj osvietené zastupiteľstvá. Nechcem rozprávať do slovenských podmienok, ktoré sú z hľadiska delenia kompetencií podobné tým našim, no v Čechách by bolo dobré, keby samospráva o kompetenciu vymenúvať riaditeľov prišla. Predovšetkým na stredných školách, kde sa trafiky vyskytujú najčastejšie. Lepšie by bolo, keby ich vyberal štát podľa jasne pomenovaných odborných kritérií. A to je len jedna z vecí, na ktorú by sme mali upozorňovať.

Kto je to „my“?
Ide o ľudí, ktorým na školstve a vzdelávaní záleží. Môžu to byť rodičia, učitelia, aktivisti… Napríklad, v Českej republike vznikla iniciatíva „Maturitní data – odtajněno“, za ktorou na začiatku stál jediný človek. Ten sa rozhodol, že získa od ministerstva školstva a jeho organizácie Cermat výsledky štátnej maturity a zverejní ich v prehľadnej forme na internete. Získal na svoju stranu stovky dobrovoľníkov a s ich pomocou sa mu to nakoniec podarilo. Na začiatku však oslovil aj učiteľov, ktorí sa však odmietli k iniciatíve pripojiť s argumentom „takto sa k úradom nepristupuje“. Ja však tvrdím, že práve takto sa má k úradom pristupovať. Prečo by som mal čakať, či sa niekedy Cermat rozhýbe a dáta sprístupní sám vo forme grafov? Môžem si ich predsa iniciatívne vyžiadať a zverejniť ich. Nabudúce už budeme chcieť, aby to Cermat urobil sám. A ak nám povie, že sa to nedá, že by tomu laici nerozumeli, budeme vedieť, že to nie je pravda.

Ilustračné foto.
Ilustračné foto. Autor: SHUTTERSTOCK

Akú úlohu majú v celom systéme rodičia, učitelia a štát? Na Slovensku sa totiž pomerne intenzívne vedie diskusia o tom, do akej miery majú rodičia zasahovať do vzdelávania svojich detí. Jeden rodič chce to, druhý chce ono… Začína sa to už na materskej škole. Niekto nechce, aby jeho dieťa jedlo mäso, ďalší protestuje proti povinnému poobednému spánku… Takto by sa dalo pokračovať veľmi dlho. Učitelia zasa tvrdia, že rodič nie je majiteľ dieťaťa a nemá právo určovať, čo a ako sa bude učiť.
U nás v Čechách a na Morave je to podobné. Myslím si, že je správne, ak rodičia vznášajú voči školám svoje požiadavky. Často komunikujem tak so zborovňami, ako aj s rodičmi. Hovorím im, že na jednej strane je potrebné, aby sa rodičia aktivizovali a nebolo im jedno, ako je ich dieťa vychovávané. Na druhej strane však rodičia nemôžu školu „rozobrať na kúsky“. Škola musí mať svoju autonómiu a rozhodovať, čo a ako sa bude učiť. Mala by veľmi presne povedať, čo chce robiť a prečo to chce robiť. Rodič sa má na základe toho rozhodnúť, či dieťa do takejto školy dá, alebo nedá. Ak sa už raz pre konkrétnu školu rozhodne, nemal by jej už do fungovania rozprávať. To neznamená, že rodič nemôže mať návrh, no konečné slovo musí mať škola.

Proti autonómii školy však stojí do určitej miery aj úloha štátu a snaha vychovať unifikovaného absolventa. Máme tu jednotné testovanie na konci základnej školy, zavádzajú sa štátne maturity…
Faktom však je, že ani verejné školy, ktoré riadi štát, nie sú schopné dodať unifikovaného absolventa. Otázkou je, prečo vôbec by to mali robiť. Každý človek je rôzny, má iný potenciál. Škola by sa mala snažiť plne ho rozvinúť, nie ho unifikovať. Preto nevidím dôvod na to, aby sa cez jednotné testovanie tlačilo na to, že každý absolvent by mal byť istým spôsobom unifikovaný. A už vôbec nie je dobré, ak sa tieto testy využívajú na tvorbu rebríčkov škôl.

Na unifikáciu však tlačia aj školy samotné. Väčšinou to funguje tak, že škola vyššieho stupňa to požaduje od školy, ktorá je o stupeň nižšie. Stredné školy chcú od základných, aby im dodávali absolventov na určitej porovnateľnej úrovni, vysoké školy to zasa chcú od stredných. Požadujú žiakov, ktorí sú porovnateľní na základe nejakého spoločného testu.
Situácia je u nás identická. Podpora jednotných prijímačiek na stredné školy je motivovaná tým istým. Vnímam to ako obranu učiteľov pred relatívnou slobodou, ktorú majú. Majú pocit, že práve kvôli ich vlastnej slobode od nich stále niekto niečo chce. Keď zavediete jednotné prijímačky, tak práve tie sa stávajú koncovým cieľom snaženia celej školy. Ak nie na prvom stupni, tak na druhom určite. Školy si tak zjednodušujú život, nemusia premýšľať, čo a ako učiť. Môžu tvrdiť: toto je test, ktorý od nás chcú, a na ten sa zameriavame. Do úzadia sa tak dostávajú netestovateľné kompetencie žiaka, takzvané soft skills, ktoré by však dobrá škola mala tiež rozvíjať. V Čechách nedávno vznikla iniciatíva zamestnávateľov s názvom Priemysel 4.0. V rámci nej pomenovávajú kompetencie, ktoré by mal dobrý absolvent mať. A tie už nie sú iba o surovom výkone. Rovnako je pozitívne, že existujú školy, ktoré na podobnú hru nepristúpia a nedajú si svoju predstavu o dobrom vzdelávaní deformovať testami a prijímačkami.

Na Slovensku však zamestnávateľom chýbajú nielen absolventi s istými špecifickými kompetenciami, ale i absolventi ako takí. Málo je technikov, dlhodobo sa hovorí o tom, že mladí ľudia si vyberajú neperspektívne odbory. V tomto kontexte sa spomína chýbajúca motivácia študovať niečo s potenciálom, hovorí sa o zlyhávajúcom kariérnom poradenstve. Kde tu vidíte možnosti na zlepšenie situácie?
Kariérne poradenstvo na školách by nemalo byť o tom, že prídem za pani učiteľkou a ona mi povie: máš dobré známky z tohto predmetu, tak choď na takú a takú školu. Mladí ľudia často veľmi dlho nevedia, čo by chceli robiť, a nemusia to vedieť ani v 18 rokoch. Stáva sa to najmä gymnazistom, ktorí získavajú všeobecné vzdelanie, je to akási základná škola na vyššej úrovni, kde sa z každej oblasti niečo naučia. Riešením je preto dostávať už na základné školy prax, nielen na stredné. Žiaci sa môžu venovať praktickým projektom, a pod slovom projekt teraz nemyslím, že sa budú hrať jeden deň v roku na husitov alebo pravekých lovcov.

Ako by to teda malo vyzerať konkrétne?
Takýto projekt by mal mať reálny výsledok v reálnom svete. Vďaka tomu dieťa už na základnej škole zistí, čo všetko dokáže a čo by ho bavilo. Robíme ako EDUin v spolupráci s firmou Tesco projekt, ktorý sa volá Extra trieda, určený je pre siedme ročníky základných škôl. Dáme im peniaze na to, aby deti urobili niečo konkrétne pre obec. Pripravia napríklad program v domove dôchodcov, vytvoria nový parčík alebo náučný chodník, zorganizujú malý filmový festival a podobne. Učitelia tak zrazu získajú na vlastných žiakov úplne iný pohľad a tí si svoje schopnosti otestujú v reálnych situáciách. Často v sebe objavia potenciál v oblastiach, v ktorých ho pôvodne ani netušili. Existuje u nás už dvadsať rokov projekt Prírodná škola – je to osemročné gymnázium, kde sa veľká časť vecí učí mimo školy. Na „labáky“ chodia študenti do firiem alebo na vysoké školy, každý rok majú niekoľko výskumných „expedícií“ a ich výsledky spracovávajú do odbornej práce, ktorú musia vedieť prezentovať pred publikom. Výsledkom je, že už počas štúdia pochopia, v čom sú dobrí.

Čo je potrebné na to, aby sa tento prístup dokázal rozšíriť v masovejšom meradle?
De facto nič, treba na to iba nápad a iniciatívu. Nemusíte meniť legislatívu, nemusíte čakať na rozhodnutie ministerstva. Viete to totiž spraviť sami v rámci už existujúceho systému. Stačí iba nastaviť rozumný výber riaditeľov, ako som hovoril v úvode, dať im právomoci a dokážete zmeniť kvalitu vzdelávania bez toho, aby ste museli čakať na iniciatívu politikov.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#rozhovor #štúdium #študent #príloha Vzdelávanie
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku