Pod slušným správaním môžeme rozumieť širokú škálu pravidiel a očakávaní. Slušne by sme sa mali vedieť správať vždy, nie iba na verejnosti, ale i medzi úzkym okruhom ľudí. Deti by sa mali správať slušne počas vyučovania, prestávok, na školskom dvore, ale i mimo neho.
Slušné správanie a dobré spôsoby nie sú len vrodené vlastnosti. Niečo získame do vienka, zdedíme po rodičoch a niečo si zas od nich (a aj ostatných) „osvojíme“, niečo zlé a dobré sa naučíme. Deti kopírujú väčšinou správanie svojich rodičov, súrodencov a samozrejme samotných učiteľov a spolužiakov. Škola ich formuje a vytvára im prostredie, ktorého vplyvom sa môže meniť i charakter školáka.
Deti strávia v škole naozaj veľa času. Môžeme povedať, že dokonca najpodstatnejšiu časť zo svojho dňa, preto je dôležité, aby sa vtedy správali slušne aj keď nie sú na očiach rodičov.
Dobré správanie a spôsoby môžu dať školákovi sebavedomie, vďaka ktorému bude môcť čeliť akémukoľvek problému a zároveň sa pri tom bude cítiť prirodzene. Dáva mu príležitosť na to, aby sa mohlo sústrediť na nové veci. Ak sa dieťa dokáže správať v škole, dokáže venovať pozornosť učiteľovi – vie ho počúvať, nevyrušuje a spolupracuje aj s ostatnými v triede.
Podľa Cindy Post Senning, ktorá je spoluautorkou publikácie Dar dobrých spôsobov, sú „vhodné spôsoby len určitým druhom spoločenského správania, ktoré nám pomáhajú budovať a posilňovať vzťahy s ostatnými ľuďmi“.
A práve preto by rodičia mali povzbudzovať u detí dobré spôsoby, napríklad to môže byť rešpekt. Všetky tieto spôsoby riadia dobré správanie. A čo taká morálka? Cindy Post Senning ďalej hovorí o tom, že treba sa ňou zaoberať a vštepovať ju našim deťom. Dobré správanie by mali podľa nej deti praktizovať na základnej škole, aby dieťa pripravilo na svet mimo školy.
Aké pravidlá by deti mali dodržiavať v škole? Každá škola ich môže mať iné, aj keď v princípe sú to väčšinou všade tie isté pravidlá slušnosti. Veľa tu závisí od učiteľa a nastavenia triedy. Ale základné spôsoby, ktoré by školáci mali mať, určite zostávajú všade rovnaké.
Viem sa správať v škole?
Prvé pravidlo sa týka komunikácie žiak-učiteľ. Pri komunikácii s učiteľmi by mali školáci pozorne počúvať, neprerušovať ho samovoľne, ale zodvihnúť ruku, prihlásiť sa, byť zdvorilý pri konverzácií a neskákať do reči nielen vtedy, keď hovorí učiteľ, ale aj ostatní spolužiaci.
Pri komunikácii je dôležitý očný kontakt. Predstavte si, ako by ste sa cítili vtedy, keď sa s niekým chcete porozprávať a dotyčný sa vám nepozrie do očí. Okrem toho je pri komunikácií dôležitý slušný tón hlasu. Drzý prejav nepatrí na vyučovanie.
Telefóny a tablety na vyučovanie rozhodne nepatria tiež. Technológie sú síce dnes privilégiom, ale nedovoľte deťom, aby ich úplne pohltili. Psychológovia upozorňujú rodičov na riziko častého používania mobilov a využívania sociálnych sietí. Školáci by mali mať v prvom rade osobný kontakt s ostatnými deťmi.
Správať sa slušne k pedagógovi je samozrejmosťou rovnako, ako sa takisto správať k svojim spolužiakom. Žiak by mal vedieť rešpektovať osobný priestor každého jedného študenta.
To isté platí aj pri osobných veciach, ktoré by si nemal svojvoľne brať, pokým nie sú jeho. Dieťa musí pochopiť, že nie je v poriadku, ak si vezme niečo, čo mu nepatrí – cudzie veci alebo si ich požičať bez opýtania.
Priestor v triede a v škole je spoločný – deti by mali vedieť, ako v ňom udržať poriadok. Vedieť si odložiť na svoje miesto bundu, kabát, topánky. Vedieť, kde si odložiť veci a kam patria knihy a pomôcky.
Školopovinné deti by mali ovládať spôsoby slušného správania i v mnohých chúlostivejších prípadoch. Napríklad i vtedy, ak niektorí spolužiaci nemajú podobné finančné zázemie a nemôžu si napríklad dovoliť kvalitnejšie oblečenie, pomôcky a podobne. Nemali by im dávať pocítiť, že sú v niečom lepší a iní, vysmievať sa a robiť zo seba lepších, ako sú ostatní.
Aj pochopením týchto vecí sa tak deti učia rešpektu a úcte.