Známky sú dôležité, ale nie najdôležitejšie. Výber školy je dôležitý, ale nie najdôležitejší v živote. A takto by sme mohli pokračovať ďalej s krúžkami, záujmami a podobnými aktivitami, ktorým sa školáci venujú.
Rovnaký názor na to má aj Julie Lythcott-Haimsová, autorka knihy How to raise an adult, ktorá pôsobila ako dekanka na Stanforde. Rodičov žiada, aby prestali definovať úspech svojich detí prostredníctvom známok a výsledkov testov. Dieťa podľa nej nemusí chodiť do tej najlepšej a najdrahšej školy, aby bolo v živote úspešné. Namiesto toho je lepšie venovať sa deťom tak, ako je to od nepamäti dané – bezpodmienečnou láskou.
Keď rodič príde domov z práce, mal by odložiť všetky pracovné starosti za hlavu, odložiť všetky technologické vymoženosti ako mobil, počítač, laptop a usmiať sa na svoje dieťa a nepýtať sa len na známky, ale pýtať sa na to, aký mali deň.
Nesamostatnosť a budovanie návykov
Aký vplyv môže mať na dieťa, ak ho rodič nedokáže nechať konať samostatne? Dáva mu tým najavo, že je nesamostatné a potrebuje vždy pomocnú ruku od iného.
Domáce práce a samostatnosť vám pomôžu vychovať úspešné dieťa.
Ak teda rodič nenechá dieťa robiť niektoré rozhodnutia a plánuje mu celý život (aj keď to myslí dobre a pre jeho dobro) podľa Julie Lythcott-Haimsovej mu vysiela signál: „Nemyslím si, že môžeš dosiahnuť čokoľvek bez mojej pomoci.“
Pre deti je podľa Julie Lythcott-Haimsovej dôležité, aby mali svoje zvyky, svoje vlastné schopnosti a zručnosti, svoje vlastné myslenie, aby boli úspešní. Ďalej upozorňuje na to, že rodičia nemusia robiť za dieťa všetko – ak treba pomôcť v domácnosti, nechajte niečo urobiť aj dieťa. Haimsová v tom vidí zmysel aj pre ďalšie uplatnenie sa v živote – deti, ktoré pomáhali v domácnosti, mali lepšie pracovné návyky aj v profesionálnom živote a rýchlejšie si vybudujú svoju kariéru.
Potvrdzuje to aj dlhodobá štúdia Harvad Grant Study, ktorej výsledok hovorí o tom, že profesionálny úspech v živote je závislý od toho, či bol človek už od detstva vedený k domácim prácam. A prečo je to tak? Určite si každý z nás pamätá ten pocit, keď mu rodičia vraveli, aby si upratal izbu, pomohol pri umývaní riadu alebo povysával. Práve tieto pocity pomáhajú nastaviť a formovať myseľ, že človek občas musí robiť aj veci, ktoré sa mu páčia menej alebo sa mu nechcú robiť vôbec. Túto schopnosť tak využije neskôr v práci, dieťa si buduje zmysel pre povinnosť, inštinkt robiť niečo, čo mu nemusí niekto iný prikázať.
Zdroj: Ted.com