Medicína v Košiciach láka aj cudzincov

, 29.11.2019 08:00
študenti, medicína, výučba
Medicína v Košiciach má dobré meno a v iných krajinách. Autor:

Čo študent, to iný príbeh. Na Lekárskej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika (UPJŠ) v Košiciach dnes v dennej forme študuje vyše 3 000 medikov. O tom, že ak sa človek snaží, dokáže zvládnuť aj také náročné štúdium, ako je medicína, svedčia skúsenosti troch mladých ľudí, ktorých univerzita predstavila pri príležitosti Medzinárodného dňa študentstva. Na ceste za svojím cieľom sa vyrovnali s takými prekážkami, ako je pôvod, život v inej krajine či výučba v cudzom jazyku.

Jedným z najlepších študentov je Tomáš Koky. Pochádza zo Svitu a výborne sa učil už na popradskom gymnáziu. Úspešne sa mu darí aj teraz na lekárskej fakulte, kde dosahuje skvelé výsledky – priemer jeho známok je 1,03. Vedenie lekárskej fakulty ho preto navrhlo na cenu rektora a udelilo mu i mimoriadne štipendium. Odmenený študent piateho ročníka, ktorý je rómskej národnosti, môže byť pre spolužiakov vzorom.

„O medicíne som uvažoval už v deviatom ročníku základnej školy, preto som šiel na gymnázium, kde sa mi vzťah k prírodovedným predmetom potvrdil. Štúdium medicíny ma veľmi baví, a preto mu dávam všetko, čo vyžaduje. Priebežne sa učím, aby som v pohode zvládol skúšky a získal vedomosti, ktoré sa v budúcnosti v mojom živote zúročia. Teraz ma to ťahá viac k internistickým odborom, ale moje uplatnenie je zatiaľ otvorené. Uvidím, čo mi život prinesie,“ prezradil Tomáš.

So spolužiakmi vychádza výborne. Vzájomné vzťahy vníma ako kolegiálne a ústretové – v skupine si vzájomne pomáhajú a tvoria veľmi súdržnú partiu. Rómskym pôvodom sa Tomáš pritom netají, no nijaký odstup spolužiakov nepociťuje.

„Nemám problém prihlásiť sa k tejto národnosti a môj pôvod nijako neovplyvňuje moje vzťahy so spolužiakmi. Aspoň som si to nikdy neuvedomoval. Dokonca ani ako dieťa som s tým nemal žiaden problém, preto som to neočakával ani pri štúdiu na vysokej škole. Možno že som trochu ľahšie zapamätateľný pre kolegov i vyučujúcich, ale keďže na fakulte študuje množstvo zahraničných študentov, tak asi nijako nevytŕčam z davu,“ povedal.

Tomáš udržuje priateľské vzťahy s viacerými zahraničnými študentmi. Multikulturálnosť lekárskej fakulty vníma ako veľké pozitívum a obohatenie – tak pre slovenských, ako aj pre zahraničných študentov. Podporu cíti aj doma. Rodičia i mladšia sestra sú na jeho úspechy hrdí.

Aj keď žiadneho lekára v rodine ešte nemajú, jeho otec sa venuje oblasti verejného zdravotníctva a po dosiahnutí titulu magister si na lekárskej fakulte externe robí doktorát. Na fakultu prišiel až tri roky po Tomášovi, takže ako prvý bude zrejme promovať jeho úspešný syn.

Medičkou už v sedemnástich

Všeobecné lekárstvo na UPJŠ študuje aj 19-ročná Yana Kalymon, rodáčka z ukrajinského Užhorodu. Učí sa v slovenskom jazyku, ktorý – hoci je podobný jej materinskému – je predsa len odlišný. V súčasnosti je tretiačka a má 19 rokov. Za štúdiom sem prišla už ako 17-ročná, takže mala o dva roky menej ako jej slovenskí spolužiaci. Na Ukrajine sa totiž nižší stupeň vzdelania končí už po absolvovaní jedenástich tried, nie deviatich a štyroch, ako je to u nás.

„Keďže v rodine máme dvoch lekárov, už dlhšie ma lákalo medicínske vzdelanie. Košice som si zvolila kvôli dobrému menu fakulty i blízkosti k domovu. Prijímacie skúšky boli náročné, hlavne pre odlišné slová, ktoré som sa musela namemorovať. Chodila som preto na doučovanie z biológie a zo slovenského jazyka, chémiu som drilovala sama,“ zverila sa Yana.

Odchod z domova bol pre ňu veľkou zmenou, s ktorou sa musela vyrovnať. Privyknúť si musela nielen na iný jazyk, ale aj na odlúčenie od rodiny a priateľov, nové prostredie, odlišnú mentalitu ľudí, život na internáte a, samozrejme, na náročné štúdium medicíny. Tvrdí, že aj keď to najťažšie má už za sebou, „malina“ to celkom nie je ani po dvoch úspešných rokoch štúdia. Veľkú oporu však našla v spolužiakoch.

„Na začiatku som sa obávala hlavne medziľudských vzťahov, ktoré pre cudzinca nemusia byť vždy ružové. Prišla som do nového prostredia a nevedela som, ako ma domáci prijmú, no moje obavy boli zbytočné. Mám super spolužiakov, ktorí mi poradia i pomôžu, keď potrebujem,“ uviedla mladá Ukrajinka.

Ako dodala, jej najväčšie problémy súvisia s jazykom. Slovenčinu síce ovláda výborne, no horšie je to s čítaním českých kníh, ktoré sú niekedy súčasťou povinnej literatúry toho-ktorého predmetu. Na rozdiel od Slovákov Ukrajinci s češtinou neprichádzajú bežne do styku, preto pri štúdiu českej literatúry často potrebuje, aby jej kolegovia niektoré veci vysvetlili.

Košice ako druhý domov

V júni tohto roka na lekárskej fakulte promoval Portugalčan s neobyčajne dlhým menom – Joaquim Maria De Santa Cruz Ribeiro Ventosa. Študovať začal v roku 2013, úspešne absolvoval študijný program General Medicine v anglickom jazyku, ale v štúdiu na fakulte pokračuje ďalej ako denný doktorand na Neurologickej klinike UPJŠ LF a UNLP Košice. Po slovensky rozpráva veľmi slušne a čoskoro sa s ním zoznámia aj prví pacienti.

„Sám neviem, prečo som si vybral práve Košice. Ešte pred prijímacími skúškami som toto mesto navštívil s rodičmi a so súrodencami počas našej cesty po strednej Európe, v rámci ktorej sme spoznali Budapešť, Prahu, Bratislavu i Košice. Toto mesto bolo príjemné, a tak voľba padla práve na Košice. Aj keď som sa spočiatku obával náročnosti štúdia v inom ako rodnom jazyku, najväčší problém mi nakoniec nerobila angličtina ani náročné štúdium medicíny, ale život na cudzom mieste a odlúčenie od rodiny – od starých rodičov, rodičov a súrodencov,“ priznal Joaquim.

Ťažké začiatky mu pomohli prežiť jeho obľúbené športové aktivity – plávanie a tenis, voľný čas si krátil aj štúdiom slovenčiny, ktorej sa venoval nielen povinné prvé dva ročníky, ale aj potom, pričom si platil i súkromné hodiny.

„Vtedy som ešte netušil, že budem chcieť na Slovensku zostať aj po skončení doktorského štúdia, ale chcel som slovenčinu lepšie ovládať, aby som si rozumel so slovenskými spolužiakmi aj s bežnými ľuďmi. Jazyk človeku vždy otvára nové možnosti a ja som sa chcel cítiť na Slovensku trochu viac doma ako bežný cudzinec,“ zdôvodnil mladý lekár, ktorý pochádza z portugalského mesta Loulé.

U ľudí v okolí spočiatku vnímal istý odstup, no dnes sa domnieva, že to možno nebolo spôsobené ani tak chladnosťou miestnych, ako skôr jeho vlastnou uzavretosťou. V treťom, štvrtom ročníku sa to však zlomilo a Košice začal vnímať ako druhý domov.

Joaquim bol výborným študentom. Poberal prospechové štipendium, dostal cenu za študentskú vedeckú odbornú činnosť (ŠVOČ) a cenu dekana za vynikajúce študijné výsledky. V poslednom ročníku pôsobil v akademickom senáte lekárskej fakulty za študentskú časť, kam môžu kandidovať aj zahraniční študenti. Chcel využiť pohľad študenta a pomôcť presadiť niektoré veci.

„Rozhodnutie študovať v Košiciach som nikdy neoľutoval. To ďalšie, pokračovať v štúdiu na Lekárskej fakulte UPJŠ, prišlo v poslednom ročníku vďaka spolupráci s pracovníkmi neurologickej kliniky, s ktorými som realizoval svoju diplomovú prácu a spolupracovali sme už aj skôr v rámci ŠVOČ. Som šťastný, že sa mi podarilo nielen odpromovať, ale že pokračujem ďalej v štúdiu na tejto škole a v meste, ktoré mám veľmi rád. Cítim sa užitočný, je to veľmi dobrý pocit,“ zdôraznil Joaquim.

Téma jeho dizertačnej práce znie Alfa-synukleín v periférnom nervovom systéme ako diagnostický marker prodromalnej Parkinsonovej choroby a jej základ sa bude realizovať v spánkovom laboratóriu. Onedlho bude prichádzať do kontaktu aj s pacientmi univerzitnej nemocnice, kde by mal ako doktorand získať zmluvu na čiastočný úväzok. Štúdium je štvorročné a či po jeho skončení zostane mladý Portugalčan pôsobiť v Košiciach, zatiaľ netuší.

„Ktovie, čo život prinesie. Nevylučujem to, aj keď by som sa niekedy rád vrátil domov. Chýbajú mi moji blízki, ich opora bola pre mňa veľmi dôležitá počas štúdia medicíny a podporujú ma aj v rozhodnutí zotrvať na Slovensku kvôli PhD. štúdiu. Vedeckú prácu považujú za dobrú formu sebarealizácie a vedia, že Košice sú už mojím druhým domovom,“ uzavrel Portugalčan.

Vľavo Joaquim Ventosa z Portugalska, má po...
Vľavo Joaquim Ventosa z Portugalska, má po promócii a je doktorandom na neurológii. Ukrajinke Yane Kalymon robí problém najmä česká odborná literatúra. Slovák Tomáš Koky patrí k najlepším študentom na lekárskej fakulte. Autor: UPJŠ Košice

Dobrá povesť školy

Dekana LF UPJŠ Daniela Pellu teší, že záujem o štúdium medicíny v Košiciach má i čoraz viac cudzincov. Fakulte to umožňuje robiť lepšiu selekciu študentov, a to sa týka i doktorandského štúdia. Z dvoch stoviek študentov PhD. štúdia je dnes 12 zahraničných. Pochádzajú z Česka, Poľska, Ukrajiny, Portugalska, Izraela, Iraku a USA.

Prvých zahraničných študentov na fakulte prijali pred vyše štvrťstoročím, v roku 1992. Prví absolventi končili v študijnom programe Dentistry v roku 1997 a v programe General Medicine o rok neskôr. Rokmi sa menil počet aj pôvod študentov.

„Začínali sme najmä so študentmi z arabských krajín a dnes máme na fakulte zastúpených 56 krajín, pričom prevažujú študenti z Poľska, Nemecka, zo Španielska, z Izraela, Švédska, Grécka a Talianska. Máme tiež študentov z takých krajín, ako sú USA a Japonsko. Je to dôkazom dobrého mena našej fakulty a kvality poskytovaného štúdia,“ pripomenul profesor Pella.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#zahraniční študenti #Lekárska fakulta UPJŠ
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku