Kedy sa začne znova učiť?

, 18.05.2020 08:00
žiaci, študenti, čítanie, úsmev
Zasadnú žiaci do lavíc ešte v tomto školskom roku? Autor:

Nový koronavírus a opatrenia, ktoré vláda prijala, výrazne zasiahli aj do vzdelávania. Školy sú zavreté, žiaci a študenti zostali doma. Vyučovanie bolo prerušené alebo pokračovalo na diaľku. Ako to bude ďalej? Kedy sa deti vrátia do škôl? Čo bude s prijímačkami na stredné a vysoké školy či so štátnicami? Začne sa nový školský rok v stanovenom čase?

Sú to už dva mesiace, odkedy sa na školách zastavil život. Ako prvý sa k ráznemu kroku odhodlal bratislavský župan Juraj Droba, ktorý v pondelok 9. marca prerušil vyučovanie na všetkých stredných školách v kraji. Ústredný krízový štáb potom od pondelka 16. marca nariadil zatvorenie všetkých školských zariadení. Opatrenie, ktoré prijal na minimálne dva týždne, platí dodnes. Keďže však počet nakazených koronavírusom klesá a školy už otvárajú aj v okolitých štátoch, je táto otázka aktuálna i u nás.

Zasadnú žiaci do lavíc ešte v tomto školskom roku? Stanovisko vlády nie je zatiaľ jednoznačné. Ministerstvo školstva zostáva zdržanlivé. "V tejto chvíli naďalej platí, že vzdelávací proces vo všetkých školách a školských zariadeniach je prerušený až do odvolania. Výnimky z tohto nariadenia musí schváliť Ústredný krízový štáb, preto si musíme počkať na jeho vyjadrenie,“ uviedol pre Pravdu nový hovorca rezortu Tomáš Kostelník.

Ako vysvetlil, ministerstvo bude ďalej postupovať podľa rozhodnutia krízového štábu, a to tak, aby bolo možné vyrovnávať rozdiely vo vzdelávaní detí, ktoré to budú potrebovať. K podrobnostiam sa však bude vedieť vyjadriť až po tom, keď bude spomínané riešenie aktuálne.

Niektoré zámery už pred týždňom naznačil minister školstva Branislav Gröhling (SaS). Vo videu, ktoré zverejnil na sociálnej sieti, prezradil, že by sa školské zariadenia mali otvárať postupne. Najprv by sa mala obnoviť činnosť materských škôl a prvého až piateho ročníka základných škôl. Následne by sa malo zvažovať, či sa do škôl vrátia i ostatní žiaci.

"Všetci chceme ísť do škôl. Tá vôľa je obrovská. Musíme sa vysporiadať so všetkými podmienkami, aby sme v prvom rade chránili bezpečnosť a zdravie nás všetkých,“ vyhlásil Gröhling s tým, že pravdepodobne nepôjde o klasické vyučovanie. Diskutovať údajne treba aj o tom, či sa neobmedzí vek učiteľov, keďže mnohí patria do rizikovej skupiny. Podľa neho je to veľká zodpovednosť, lebo v školskom systéme pôsobí asi 100-tisíc pedagógov a milión žiakov.

"Preto chcem mať všetky rozhodnutia vydiskutované v rámci tímu epidemiológov. Následne sa postavíme a povieme rozhodnutie a jednotlivé metodické pokyny, ako to máme spracovať a akým spôsobom máme ísť do škôl,“ priblížil minister. Diskutuje sa napríklad o tom, koľko žiakov má byť v skupine a ako bude vyučovanie prebiehať.

"Musíme vyriešiť jedálne, školské kluby, ale aj to, ako budú rodičia vstupovať do škôl. Je tam množstvo malých problémov, s ktorými sa určite popasujeme a nejakým spôsobom to zvládneme,“ objasnil Gröhling. Ako priznal, bol by rád, keby sa vyučovanie aspoň čiastočne obnovilo v júni.

V podobnom duchu sa po rokovaní s ministrom a stredoškolskými učiteľmi vyjadril i predseda Bratislavského samosprávneho kraja. "Do úvahy prichádza, že v júni by sa mohli vrátiť do škôl žiaci prvého stupňa a piataci. Bude to však niečo ako dobrovoľná a zábavná forma, aby naši drobci nezabudli na svojich spolužiakov a učiteľov. Posledné dva júnové týždne sa zase uvažuje o návrate stredoškolákov. Forma ich prítomnosti v škole je ešte otázkou diskusie,“ informoval Droba.

Možnosť, že by sa ešte do leta otvorili materské školy aj niektoré ročníky ZŠ, pripustil tiež hlavný hygienik Ján Mikas. Pokiaľ ide o premiéra Igora Matoviča (OĽaNO), ten v týchto veciach zostáva opatrný a všetko najskôr plánuje prediskutovať s odborníkmi. "Nechceme, aby sa z našich detí robili pokusní králici,“ zdôraznil.

Pomoc letnej školy

Problémom je, že niektorí žiaci môžu vo vedomostiach zaostávať, pretože počas koronakrízy nemajú rovnaké podmienky ako ostatní. Nie každá domácnosť má totiž počítač, tablet či prístup na internet, ktoré deťom umožňovali vzdelávať sa na diaľku. A nie každá škola má obetavých učiteľov, ochotných navštevovať žiakov, aby sa im individuálne venovali.

V tejto súvislosti sa preto čoraz viac hovorí o tzv. letnej škole. Matovič už začiatkom mája pripustil, že by sa deťom počas letných prázdnin mohlo umožniť, aby aspoň mesiac chodili do školy, kde by dobrali zameškané učivo. "Je, samozrejme, v ich záujme, aby sme túto medzeru dobehli,“ povedal premiér.

Podľa Gröhlinga by však letné školy mali byť dobrovoľné – tak pre samotné školy a ich zriaďovateľov, ako aj pre rodičov a deti. Neznamená to teda, že by počas prázdnin museli všetky základné školy zostať otvorené. "Chceme ich ponúknuť pre rodičov a deti zo sociálne znevýhodneného prostredia, alebo pre tých, ktorí pociťujú, že v týchto mesiacoch nemali plnohodnotné vzdelávanie a mohla by nejakým spôsobom nastať nerovnosť kvality vzdelávania,“ upozornil Gröhling.

Do úvahy prichádza, že v júni by sa mohli...
Do úvahy prichádza, že v júni by sa mohli vrátiť do škôl žiaci prvého stupňa a piataci. Autor: SHUTTERSTOCK

Navyše to vraj netreba chápať tak, že by žiaci museli sedieť v triedach. "Sme si vedomí, že školy nie sú vybavené na to, aby v nich v júli a auguste akýmkoľvek spôsobom prebiehalo vyučovanie,“ pripustil minister s odkazom na nedostatočnú klimatizáciu, vybavenie či personálne zabezpečenie.

Netradičné prijímačky

Šírenie koronavírusu malo za následok, že sa tohto roku nebudú konať klasické prijímacie skúšky na stredné školy. Tie by totiž muselo absolvovať zhruba 40-tisíc deviatakov, čo by pre stredné školy bola priveľká záťaž. Na všetky stredoškolské odbory s výnimkou osemročných gymnázií budú preto uchádzačov prijímať na základe určených podmienok.

"Zohľadňovať sa budú doterajšie študijné výsledky, prospech, ako aj ďalšie kritériá – predmetové olympiády, športové súťaže, umelecký výkon, celonárodné a medzinárodné umiestnenia a jedno vlastné kritérium strednej školy podľa jej profilácie, za ktoré sa budú žiakom prideľovať body a tie sa budú matematicky spracovávať prostredníctvom špeciálnych vzorcov,“ opísal nový postup Kostelník.

Stanovené kritériá na prijatie boli riaditelia stredných škôl povinní zverejniť do 7. mája a do piatka 15. mája si žiaci mohli podať prihlášky na stredné školy. Čo sa týka termínov, prijímačky na stredné školy sa budú konať od 19. mája do 30. júna, v prípade osemročných gymnázií od 15. do 30. júna. O spôsobe prijímania žiakov na osemročné gymnáziá bude ministerstvo školstva včas informovať.

Bez klasickej maturity

Zmenám sa nevyhli ani plánované maturity. Rezort školstva ich externú (písomnú) časť, ktorá sa za normálnych okolností uskutočňuje v marci, celkom zrušil, no nekonala sa ani klasická interná (ústna) časť. Namiesto toho stredoškoláci štúdium zavŕšili "administratívne“ – maturitu získali na základe priemeru.

Hodnotenie v predmete internej časti maturitnej skúšky sa získalo ako aritmetický priemer známok z tohto predmetu alebo skupiny príbuzných predmetov. Do aritmetického priemeru známok sa započítali koncoročné známky zo všetkých ročníkov a polročné známky z posledných dvoch ročníkov. V osemročnom vzdelávacom programe sa do aritmetického priemeru známok zarátavali koncoročné známky z posledných štyroch ročníkov a polročné známky z posledných dvoch ročníkov.

Aritmetický priemer známok sa pritom zaokrúhlil na celé číslo. Ak teda niekomu vychádzala hodnota 1,5, zaokrúhlilo sa to na jednotku, ak 2,5 na dvojku atď. Aritmetický priemer s desatinnou časťou do 0,50 sa zaokrúhlil na celé číslo smerom nadol a nad 0,50 zase na celé číslo smerom hore.

Klasická maturitná skúška sa môže konať dištančne ako videokonferencia alebo prezenčne pod+a opatrení Úradu verejného zdravotníctva.

Priemer známok, ako aj výslednú známku z daného predmetu internej maturitnej skúšky skontrolovali dvaja skúšajúci členovia maturitnej komisie a do 11. mája ich schválil predseda školskej maturitnej komisie. Výsledné známky mala škola žiakovi alebo jeho zákonnému zástupcovi sprístupniť do 12. mája. "Ak žiak s priemerom súhlasí, tým momentom v podstate zmaturoval,“ rozhodol minister. V tom prípade škola študentovi vystaví už len maturitné vysvedčenie.

Iná situácia nastane, keď žiak alebo jeho rodič nie je spokojný s výslednou známkou z niektorého predmetu. Ak svoj nesúhlas škole písomne oznámi do 15. mája, môže sa zúčastniť na klasickej ústnej maturite, ktorá sa uskutoční v čase od 25. mája do 13. júna.

"Skúška sa potom môže konať dištančne ako videokonferencia alebo prezenčne podľa opatrení Úradu verejného zdravotníctva,“ vysvetlil Gröhling. Presný dátum týchto maturít stanovia príslušné okresné úrady do 19. mája.

Vysoké školy

A ako to bude s vysokými školami? O tom, či pripravia prijímacie skúšky a v akom termíne, si vysoké školy, respektíve fakulty rozhodujú samy, keďže je to v ich kompetencii. Rezort preto uchádzačom o vysokoškolské štúdium odporúča, aby sledovali internetové portály vysokých škôl, kde by mali nájsť všetky potrebné informácie.

Štátnice či rigoróznu skúšku, ale aj obhajobu rigoróznej či habilitačnej práce môžu vysoké školy uskutočniť aj bez fyzickej prítomnosti skúšaných, a to prostredníctvom videokonferencie alebo inými prostriedkami informačnej a komunikačnej technológie.

"Umožňuje to novela zákona o vysokých školách, ktorá bola prijatá v rámci balíka legislatívnych zmien známych ako "lex korona“. Novela tak reaguje na mimoriadnu situáciu i opatrenia, prijaté štátnymi orgánmi v súvislosti s pandémiou,“ priblížil Kostelník.

Študenti, ktorí nemajú k dispozícii potrebné vybavenie a nevedia si ho ani zabezpečiť na čas skúšky, by mali kontaktovať vysokú školu a informovať ju o svojej situácii. Vysoká škola môže zvážiť alternatívne možnosti, ako je dodatočný termín vykonania štátnej skúšky prezenčnou metódou a podobne.

Pre absolventov vysokej školy môže byť sklamaním, že im ochorenie COVID-19 asi neumožní slávnostné odovzdanie diplomov na promóciách. "V súčasnosti platí zákaz organizovať hromadné podujatia, kam je možné zaradiť aj promócie,“ pripomenul hovorca ministerstva školstva. Ako však dodal, promócia má najmä spoločensko-slávnostný charakter, účasť na nej nie je podmienkou pre získanie diplomu.

Pokiaľ ide o budúci školský či akademický rok 2020/2021, zatiaľ sa zdá, že by sa mohol začať ako zvyčajne. Závisí to od ďalšieho vývoja ochorenia. Ak bude situácia priaznivá a potvrdí to aj hlavný hygienik a Ústredný krízový štáb SR, školský rok by sa mohol začať podľa plánu začiatkom septembra. To isté platí aj pre zápisy a výučbu na vysokých školách.

Študenti a karanténa

Povinná štátna karanténa sa pri návrate na Slovensko nevzťahuje na osoby, ktoré majú prechodný alebo trvalý pobyt v SR a sú uchádzačmi o štúdium, žiakmi alebo študentmi materskej, základnej, strednej, resp. vysokej školy v ČR, Poľsku, Maďarsku alebo v Rakúsku a zároveň o tom majú doklad (napr. potvrdenie o návšteve školy, pozvánka na prijímacie či záverečné skúšky alebo zápis).

Vstup na územie SR bez povinnosti vykonania povinnej štátnej karantény je povolený aj osobám, ktoré sem prichádzajú za účelom vykonania prijímacích, záverečných či iných skúšok alebo zápisu do škôl na území SR alebo vypratania osobných vecí z internátov, prípadne z iných ubytovacích zariadení a majú o tom potvrdenie.

Zdroj: ÚVZ SR.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#vyučovanie #koronavírus #bezpečnostné opatrenia
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku