Meranie PISA 2018: Slovenskí žiaci sú doma v témach migrácie, chudoby či klimatických zmien

, 26.10.2020 10:00
vzdelávanie, škola, vyučovanie, trieda,...
Slovenským žiakom sa v rámci výskumu globálnych kompetencií darilo. Autor:

Štúdia PISA sa už tradične zaoberá matematickou, čitateľskou a prírodovednou gramotnosťou žiakov, ale ako novinku zaradila do svojho výskumu aj novú oblasť. Je ňou téma globálnych kompetencií žiakov. A slovenským žiakom sa v nej darilo. Nerobili im problém témy klimatických zmien, chudoby a dokonca by sa vedeli porozprávať aj na tému migrácie a utečencov.

Inovatívny prístup zvolila aj OECD, keď sa po prvýkrát vôbec vo svojej histórii rozhodla urobiť monitoring globálnych kompetencií žiakov a zahrnula tieto výsledky do štúdie PISA 2018. OECD sa zaujíma o vývoj v problematike, ktorá sa počas uplynulých rokov výrazne podpísala aj na procese vzdelávania. Ale nielen to. V podstate ovplyvňuje bežný život celej spoločnosti.

Čo sa však skrýva pod pojmom globálne kompetencie? PISA ich zadefinovala ako „schopnosť zhodnotiť lokálne, globálne a a medzikultúrne otázky, a takto porozumieť postojom iných ľudí, ich pohľadu na svet okolo nás a vyhodnotiť ich, s cieľom zapájať sa do otvorených, primeraných a efektívnych interakcií s ľuďmi z iných kultúr a konať pre blaho všetkých a trvaloudržateľný rozvoj.“

Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania (NÚCEM) zverejnil 22. októbra výsledky Medzinárodnej správy štúdie PISA 2018. Do tohto testovania boli zapojení 15-roční žiaci celkovo zo 66 krajín z celého sveta, výnimkou neboli ani Slováci. Zber údajov sa u nás konal od 16. – 27. apríla 2018 a zúčastnilo sa ho približne 5900 študentov z 385 škôl. Úlohou bolo preveriť schopnosti študentov a zároveň ich vnímanie sveta z viacerých uhlov. Testovanie globálnych kompetencií bolo rozdelené na dve časti a to kognitívny text a postojový dotazník.

Konkurenciu sme zvládli

Ako obstáli slovenskí žiaci? „Slovenská republika dosiahla v oblasti globálnych kompetencií v štúdii PISA 2018 výkon na úrovni 486 bodov, pričom priemer zúčastnených 27 krajín sveta bol 474 bodov. Priemerné skóre slovenských žiakov sa nachádza nad priemerom zúčastnených krajín,“ informuje vo svojej správe NÚCEM.

Všeobecne slovenskí žiaci pomerne dobre rozumejú témam s globálnym významom, či už sú to klimatické zmeny, migrácia, príčiny chudoby, hlad, podvýživa, ale aj rovnosť mužov a žien v rôznych častiach sveta. Viac ako 20 percent žiakov v dotazníku uviedla, že týmto témam rozumejú a dokážu ich vysvetliť. Skoro polovica žiakov z dotazníka o týchto témach niečo vie a dokáže ich vo všeobecnosti vysvetliť. Medzi témy, ktoré najviac žiakov označilo, že o nich buď nikdy nepočuli, alebo počuli, ale nevedeli by ich vysvetliť, sú globálne zdravie – napr. epidémie a tu viac než 40 percent žiakov označilo, že by mali problém.

Je potrebné si uvedomiť, že žiaci v školách spomínané pojmy už počuli veľakrát.

K tejto téme sa vyjadril aj rezort školstva, resp. minister. Ako problém vidí najmä neschopnosť žiakov narábať s informáciami, nevidia súvislosti. „Je potrebné si uvedomiť, že žiaci v školách spomínané pojmy už počuli veľakrát. Problém je, že niektorí s nimi nevedia narábať, nevedia vytvárať súvislosti alebo prípadne kriticky spracovať získané informácie,“ povedal minister školstva Branislav Gröhling.

Zároveň ešte podotkol, že výsledky vzdelávania nesúvisia úplne s tým, o čom deti učíme. Je to spôsobené skôr tým, ako ich učíme narábať s informáciami, ako ich učíme myslieť a konať. Na margo tejto témy ešte minister spomenul zmeny v rámci zaužívaných metód vo vzdelávaní.

„Ak chceme dosiahnuť lepší výsledok, musíme sa zamerať aj na zmenu cieľov vzdelávania, zmenu vyučovacieho štýlu a podporu metód výučby, ktoré vedú žiakov k narábaniu s informáciami, prepájaniu poznatkov, vytváraniu súvislostí a kritickému mysleniu,“ hodnotí situáciu minister školstva.

Učí sa o tom na hodinách?

Okrem toho je zaujímavé zistenia ohľadom aktivít priamo na vyučovaní. Dotazník riešil aj túto problematiku a zaujímal sa o to, či v rámci vyučovania robia aktivity, ktoré s témou globálnych kompetencií súvisia. „40 percent žiakov v dotazníku potvrdilo, že počas riadneho vyučovania spoločne so spolužiakmi v menších skupinách analyzujú globálne problémy. Podobný podiel žiakov uviedol, že počas vyučovania sa zúčastňuje na diskusiách o svetových udalostiach,“ uvádza vo výsledkoch NÚCEM.

Podľa výsledkov štúdiu ale je viac žiakov, ktorí na hodinách na tieto témy nevyvíjajú žiadne aktivity. „Až 60 percent žiakov na Slovensku však takéto aktivity počas vyučovania nerealizuje. Pozitívnym zistením je, že 80 percent našich žiakov sa učí o rôznych kultúrach. 60 percent žiakov sa v škole učí, že ľudia z rôznych kultúr môžu mať rôzne pohľady na niektoré problémy,“ prezrádza ďalšie čísla NÚCEM.

Témy do diskusie

Ak sa teda pýtate, či by žiaci dokázali diskutovať o globálnych témach, tak ako taký prehľad majú a rozhovoru by sa nebáli. Z dotazníkov totiž vychádza, že sledovaná problematika, napríklad aj „klimatická zmena; výroba etického oblečenia, utečenci hospodárska kríza, environmentálne dopady ekonomického rozvoja – nie je v žiadnej z uvedených oblastí našim žiakom úplne neznáma,“ vysvetľuje NÚCEM. A tak na všetky tieto témy by sa slovenská 15-ročná mládež dokázala porozprávať.

22 percent žiakov by dokázalo diskutovať o rôznych dôvodoch, prečo sa ľudia stávajú utečencami.

Problematika utečencov našim žiakom nie je cudzia a dokonca si natoľko v nej veria, že by sa s vami pustili do živej diskusie. Podobne to je aj s problémami v rámci enviro oblasti. V rozhovore na tému dôsledkov dnešnej ekonomiky na životné prostredie by určite nezostali ticho.

„Časť našich žiakov by dokázala diskutovať a úplne si verí v témach týkajúcich sa dôvodov, pre ktoré sa ľudia stávajú utečencami – 22 percent žiakov by dokázalo diskutovať o rôznych dôvodoch, prečo sa ľudia stávajú utečencami. Ďalej environmentálnych dopadov ekonomického rozvoja – 16 percent žiakov by dokázalo bez námahy diskutovať o dopadoch ekonomického rozvoja na životné prostredie,“ hovorí sa v správe.

Na tieto témy sa už porozprávať nevedia

Autor: SHUTTERSTOCK

Oblasti, v ktorých sa už študenti necítia doma, sú špecifickejšie. A tak si už menej dokážu poradiť s náročnejšími témami, ako emisie oxidu uhličitého ovplyvňujú globálnu zmenu klímy. Takmer 30 percent našich žiakov by si v tomto prípade neporadilo a problematiku by nedokázalo vôbec vysvetliť.

Tiež by bol problém vysvetliť, ako hospodárska kríza jednotlivých krajinách ovplyvňuje globálnu ekonomiku – 20 percent slovenských žiakov by to nedokázalo vôbec vysvetliť.

„Z výsledkov žiakov v teste a z ich dotazníkových odpovedí vyplýva, že čím sa žiaci v situáciách viažucich sa na oblasť globálnych kompetencií cítia sebavedomejšie v poznaní týchto problémov a veria si, že by ich dokázali dobre vysvetliť, tým dosiahli lepší výsledok v teste v sledovanej oblasti,“ píše NÚCEM.

Gymnázia viedli, SOŠ na chvoste

Čo potvrdila táto štúdia v rámci zamerania škôl? Ktoré školy z toho vyšli najlepšie? Podľa ministerstva sa darilo najmä gymnáziám, ktoré spomedzi stredných škôl mali najlepšie výsledky a je na nich aj najväčší podiel žiakov, ktorí sú na vysokej úrovni. Čo sa premietlo aj do výsledkov v týchto kompetenciách (12,3 – 12,6 %).

Menej uspokojivé výsledky mali však už stredné odborné školy.

Zdroj: NÚCEM, MŠVVaŠ SR

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Páči sa Vám tento článok? Prosíme, podporte kvalitnú žurnalistiku.

Cieľom denníka Pravda a jeho internetovej verzie je prinášať Vám každý deň aktuálne spravodajstvo. Na to, aby sme pre Vás mohli stále a ešte lepšie pracovať, potrebujeme i Vašu podporu. Ďakujeme Vám za akýkoľvek finančný príspevok.

Podporiť Poslať SMS Predplatiť denník
#výsledky meraní #PISA 2018 #núcem #globálne kompetencie
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku