O ich oživenie sa cieľavedome stará už od roku 2008 Regionálne environmentálne centrum Slovensko. Darí sa mu budovať regionálne značky pre typické produkty z Kysúc, zo Záhoria, z Malých Karpát, Hontu, Podpoľania či Ponitria a najnovšie aj z Gemera.
Práca, ktorú rozbiehalo v každom zo spomínaných kútov Slovenska niekoľko nadšencov, už prináša konkrétne výsledky. Nielenže sa na trh dostávajú napríklad potravinárske výrobky s jedinečnou chuťou, alebo krásne remeselné výrobky, ale vďaka nim aspoň trochu ožívajú regióny, odkiaľ doteraz ľudia utekali za prácou do veľkých miest či do zahraničia.
V marci minulého roku vyhlásila Miestna akčná skupina (MAS) Podpoľanie, ktorá združuje 17 obcí v okolí Detvy, výzvu na registráciu originálnych regionálnych potravinárskych a remeselných výrobkov. Prihlásilo sa 14 výrobcov a trinásti z nich získali certifikát s právom označiť svoj výrobok Regionálny produkt Podpoľanie. Na miestnom trhu sa už predávajú pôvodné výrobky z ovčieho mlieka, chlieb a cukrárske výrobky pripravené podľa pôvodných receptúr. Niektoré sa dokonca predávajú aj v hlavnom meste.
Originály s certifikátmi
„Dovedna sme udelili 21 certifikátov prevažne na potravinárske výrobky, ale takisto rôzne remeselné produkty – výšivky, textilné tašky či originálne detvianske kríže,“ hovorí manažérka MAS Podpoľanie Elena Jankovičová. Táto pôvodom inžinierka strojárka sa už viac ako desať rokov venuje oživeniu tradičného poľnohospodárstva a remesiel v Podpoľaní. Hoci spočiatku úsilie tejto aj ďalších enviroaktivistov narážalo na nezáujem, tohto roku očakáva, že sa prihlásia ďalší drobní farmári, potravinári a remeselníci, ktorí si dajú certifikovať svoje produkty. V záplave lacných výrobkov vynikajú regionálne kvalitou a jedinečnosťou.
„Získanie značky Regionálny produkt Podpoľanie nie je formálna záležitosť, rozhoduje o nej sedemčlenná komisia, ktorá prihliada na to, aby išlo o produkty vyrobené z miestnych zdrojov tradičnými postupmi,“ vysvetľuje Elena Jankovičová. Certifikácia znamená nielen garanciu pôvodu a vzťahu výrobku k svojmu rodisku. Značka má podľa Jankovičovej podporiť výrobcov, ak totiž prežijú výrobcovia, prežijú aj ich výrobky. „Napospol ide o produkty s vysokým podielom ručnej práce, a preto sú drahšie ako ich konkurenčné priemyselné náprotivky, ale prinášajú vyššiu úžitkovú aj estetickú hodnotu,“ zdôrazňuje Jankovičová.
Výrobcov vedú k užitočnej kooperácii. Ak napríklad v reštaurácii Pivnica v Detve ponúknu hostí bryndzovými pirohmi, upozornia, že ide o bryndzu zo stopercentnej ovčej hrudky, ktorú vyrobil bača Jozef Zvara. Zvara je skutočne prototyp nefalšovaného detvianskeho chovateľa oviec. Bačom bol jeho otec aj starý otec. Chová na dnešné časy neuveriteľných 1¤300 oviec a dáva prácu pri opatere stáda, ale aj spracovaní mlieka v malej mliekarničke 20 až 24 ľuďom.
Snom Jozefa Zvaru je vybudovať moderný salaš, kde by ľudia videli, ako sa ovce doja – a to ručne, v reštaurácii by ochutnali celú plejádu výrobkov a v predajni by si potom vybrali buď bryndzu, parenicu údenú či neúdenú, nite, alebo oštiepky. „Naše parenice sú z ovčieho, a nie kravského mlieka, ako ich ponúkajú v rôznych stánkoch popri cestách. Vyrábame ich podľa pôvodných starootcovských receptúr, ktoré som zdokonalil ešte na základe svojich skúseností aj poznatkov mojich dobrých priateľov bačov,“ hovorí Jozef Zvara.
Poctivo upečený chlieb
„V Podpoľaní sa venuje poľnohospodárstvu okolo 1 400 drobných farmárov. Vedieme ich k tomu, aby navzájom medzi sebou kooperovali, a keď už mlieko sami nespracujú, nech ho predajú miestnemu spracovateľovi, ktorý z neho vyrobí pôvodné mliečne výrobky,“ hovorí Elena Jankovičová.
K potravinárom, ktorý oživil chutný pšenično-ražný chlieb, patrí Ján Bobro. Denne upečie okolo tisíc chlebov. Každý bochník chleba je poctivo vykvasený. Ide o tradičnú výrobu – od zarobenia kvásku cez vyvaľkanie a upečenie chlebíka uplynie sedem hodín. Takýto chlebík neobsahuje žiadne stabilizačné ani umelé zlepšujúce prídavky.
Bobro priznáva, že je drahší ako konkurencia, ale ľudia si za chutný a poctivý chlieb radi priplatia. Cesta najnižších cien, ktorou sa vybrala moderná potravinárska výroba a obchod, negarantuje podľa Bobra ľuďom pôžitok a zdravie, ktoré im prináša poctivo vyrobené jedlo.