Pre dieťa je toto obdobie veľmi náročné. Je vystavené situácii, keď musí rozmýšľať nad tým, ako bude vyzerať záver prvého polroka a ako takéto vyučovanie ovplyvní ich známky. Veľký problém je pre mnohé rodiny zabezpečiť dostatočnú techniku, nie je pravidlom, aby v každej rodine bol počítač, resp. niekoľko počítačov, ak ide o viacčlennú rodinu. A tak nastáva „bitka“ o prístroje, o internet, o čas.
Psychológovia varujú, že školáci potrebujú aj osobný kontakt, tie počítače a tablety nenahradia. Chvíľa izolácie síce deťom neuškodí, ale narastajúci stres a neistota im určite neprospieva a rovnako tak ani dlhšie odlúčenie. Vzťahy medzi žiakmi sú rovnako dôležité, veď mnohí majú medzi spolužiakmi svojich najlepších priateľov.
Online vyučovanie môže byť tak pre mnohé deti skôr vyčerpávajúce, či už po stránke väčšej samostatnosti a zodpovednosti, ale aj pocitu väčšej osamelosti. Zaujímavú štúdiu (Co-SPACE study – tzv. štúdia COVID-19) uverejnili nedávno odborníci z britskej univerzity Oxford. Zaoberali sa vplyvom lockdownu na žiakov a študentov. Štúdie, ktorú viedol tím expertov z Oxfordu, sa zúčastnilo viac ako 12 300 rodičov, resp. opatrovateliek/-ov.
Spomínaný výskum má za úlohu sledovať duševné zdravie detí a mladých ľudí počas celej krízy pandémie COVID-19 a výsledky z neho pomáhajú výskumníkom zistiť, čo chráni deti a mladých pred zhoršovaním ich duševného zdravia. Neskôr sa vracajú k výskumu a výsledkom a zisťujú, či im dáta, ktoré získali aj pomohli zlepšiť situáciu.
Správanie žiakov sa zmenilo k horšiemu
Počas prvého lockdownu v krajine (mesiace marec – jún 2020) sa zvýšili ťažkosti žiakov základných škôl v správaní, boli nepokojnejšie, nepozornejšie. Naopak, ako prišlo leto, žiakom sa akoby viac uľavilo – znížili sa behaviorálne, emočné a pozorovacie ťažkosti. Toto však súviselo práve s obdobím prázdnin, keď žiaci neboli vystavení domácemu vzdelávania ako počas školského roka. Letné mesiace tak mali pozitívny vplyv na deti a ich duševný stav sa podľa spomínanej štúdie zlepšil.
Zvýšili sa ťažkosti žiakov základných škôl v správaní, boli nepokojnejšie, nepozornejšie. Naopak, ako prišlo leto, žiakom sa viac uľavilo.
V dotazníku rodičia a opatrovatelia uviedli, že deti od marca do júna tohto roka vykazovali narastajúce ťažkosti so správaním, žiaci mali ťažkosti s náladovosťou, viac sa hádali a nerobili to, čo sa od nich požadovalo. Okrem toho sa však zvýšila miera nepozornosti, oveľa náročnejšie bolo pre žiakov sa sústrediť. Boli nepokojnejší, neposednejší. Od júla až do októbra tieto ťažkosti podľa dotazníka poklesli. V štúdii sa uvádza, že odvtedy majú deti menej emocionálnych ťažkostí, preukazujú menej strachu a sú šťastnejšie. „Naše zistenia zdôrazňujú výzvy, ktorým čelili deti a rodiny počas prvého lockdownu, keď väčšina detí nemohla navštevovať školu,“ hovorí profesorka vývojovej klinickej psychológie z Oxfordu Cathy Creswellová.
Štúdia tiež zdôraznila, že deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami či deti z domácností s nízkym príjmom vykazovali v priebehu pandémie trvale zvýšené problémy so správaním, emocionalitou a nepokojom.
Význam vzdelávacích zariadení, škôl a celého tohto prostredia opisuje aj profesor psychológie vzdelávania a duševného zdravia na univerzite v Cambridgi. „Školy poskytujú nesmierne dôležité fórum pre deti a mladých, sú podstatnou súčasťou infraštruktúry spoločnosti pri podpore pozitívneho duševného zdravia, poskytovaní podpory a zdrojov pre osoby s ďalšími vzdelávacími potrebami. Táto správa je teda aktuálnou pripomienkou významu škôl, vzdelávania pre duševné zdravie mladých ľudí,“ hovorí profesor Gordon Harold z Cambridge.