Takmer stotisíc slovenských penzistov je však na tom ešte oveľa horšie. Ich dôchodok nedosahuje ani výšku životného minima, ktoré je do konca júna 185,38 eura. Ak taký človek žije sám a zaplatí za byt, energie a lieky približne 165 eur mesačne, na živobytie mu zostane približne 20 eur.
V súvis losti s nízkymi penziami sa pritom väčšinou hovorí len o starodôchodcoch. Týka sa to však aj ľudí, ktorí dovŕšil dôchodkový vek iba nedávno alebo sa do penzie len chystajú. „Výška dôchodku závisí od príjmu, z ktorého platil poistné,“ hovorí Daniela Šulcová z mediálneho odboru ministerstva práce. Ak teda niekto platil nižšie odvody, má aj nižší dôchodok. Sociálna poisťovňa evidovala ku koncu roka 2010 vyše 96–tisíc penzistov, ktorých dôchodok je nižší ako životné minimum, v januári tohto roka ich bolo niečo vyše 92–tisíc. „Do tejto skupiny ľudí však patria aj takí, ktorí môžu dostávať ešte druhý dôchodok z cudziny, a to za tam odpracovanú dobu, takže celkový príjem môže byť vyšší,“ vysvetľuje hovorkyňa Sociálnej poisťovne Jana Ďuriačová.
V pásme do výšky životného minima sa podľa nej nachádzajú aj bývalí vojaci, respektíve policajti, ktorí poberajú od Sociálnej poisťovne dôchodok za dobu odpracovanú v civile (za minimálne 10, resp. od roku 2008 15 rokov poistenia, ktorý je z toho dôvodu nízky) a popri tom poberajú ešte výsluhový dôchodok z ministerstva obrany, resp. ministerstva vnútra.
„Evidujeme počet dôchodcov, ktorí majú dôchodok nižší ako životné minimum, ale neevidujeme, či popri ňom poberajú aj dávky v hmotnej núdzi,“ konštatuje Ďuriačová.
Ak penzistovi vypočíta Sociálna poisťovňa dôchodok nižší, ako je suma životného minima, začne úrad práce konanie bez toho, aby o to človek s nízkou penziou musel osobitne žiadať. Pokračovanie – s. 28Dávky od štátu môžu dostať aj penzisti s nízkym príjmom
Sociálnej poisťovni totiž zákon ukladá povinnosť oznámiť túto skutočnosť úradu práce. „O dávke v hmotnej núdzi rozhodujú úrady práce bez žiadosti aj vtedy, ak ide o poberateľov inej dôchodkovej dávky alebo sociálneho dôchodku, ale iba ak tento dovŕšil 62 rokov veku a je predpoklad, že by vzhľadom na sumu jeho dôchodku mohol poberať dávku v hmotnej núdzi,“ vysvetľuje Ďuriačová.
„Mladší poberatelia ostatných nízkych dôchodkov, teda najmä invalidných, vdovských alebo vdoveckých, ktorí ešte nepoberajú starobný dôchodok, musia o dávku v hmotnej núdzi úrad práce vždy požiadať. O možnosti požiadať o dávku v hmotnej núdzi ich však informuje Sociálna poisťovňa,“ dodáva.
Štyri druhy dávok
Pri posudzovaní nároku na dávku skúma príslušný úrad práce, či je taký človek ženatý, ale aj to, aký druh dôchodku mal priznaný. Pri každom druhu dôchodku sú iné nároky na dávku v hmotnej núdzi a príspevky k nej. U poberateľov starobného dôchodku však neskúmajú, či sú vlastníkmi bytu, alebo domu, vzniká im nárok na príspevok na bývanie a tiež nárok na ochranný príspevok.
Penzisti, ktorých čistý mesačný príjem nedosahuje úroveň životného minima, môžu tak od štátu dostať dávku v hmotnej núdzi. Dôchodca, ktorý žije sám, môže dostať 60,50 eura mesačne. Ak však žije v domácnosti s ďalšími osobami, musí aj ich úrad práce posúdiť a zistiť, či majú pri spoločnom hodnotení nárok na dávku.
Ďalšou možnosťou je ochranný príspevok vo výške 63,07 eura. Ten sa poskytuje ľuďom, ktorí si nemôžu zlepšiť svoju situáciu prácou. Dôchodcovia majú nárok aj na 2 eurá mesačne na zdravotnú starostlivosť a príspevok na bývanie v sume 55,80 eura mesačne.
V dôchodkových dávkach by však o pár mesiacov mali nastať zmeny. Pripravuje sa totiž inštitút takzvaného minimálneho dôchodku. „Minimálny dôchodok sa pripravuje v rámci novely zákona o sociálnom poistení, ktorý by mal začať platiť od prvého januára budúceho roku,“ informuje Šulcová. „Ministerstvo navyše plánuje prehodnotiť systém valorizácie dôchodkov a zaviesť minimálny dôchodok s ohľadom na stav verejných financií tak, aby po splnení defi nované obdobia poistenia nebol ani jeden penzista v stave hmotnej núdze.“
Na zlepšenie situácie penzistov ministerstvo navrhlo efektívnejšie stupňovanie hraníc a súm vianočného príspevku. „Nová koncepcia pre poskytnutie vianočného príspevku na rok 2010 síce neodstraňuje skoky v jeho výške pri prechode od jedného pásma k druhému, ale zmierňuje ich, čo je bezpochyby pozitívum,“ dodáva Šulcová.
Nový zákon od budúceho roku
Od júla by sa malo zvýšiť aj životné minimum na 189,65 eura. Od toho sa odvíja aj výška dávok v hmotnej núdzi, ktoré sa podľa doterajších predpisov upravujú od septembra. V tomto roku sa to však opäť nestane. „Vzhľadom na to, že sa pripravuje úplne nový zákon o pomoci v hmotnej núdzi, zvyšovanie dávok v priebehu tohto roka by bolo nekoncepčné,“ vysvetľuje Šulcová. Nový zákon by mal začať platiť od januára budúceho roka a budú v ňom po novom vymedzené výšky súm dávky aj príspevkov. Aké by mali byť, ešte jasné nie je.
„Princíp bude v tom, že sa dávky rozdelia na solidárnu a zásluhovú časť. Solidárnu časť pritom bude predstavovať minimum, ktoré pomôže človeku prežiť,“ približuje pripravovaný zákon Šulcová. „Výška zásluhovej dávky bude závisieť od aktivity poberateľa dávok,“ dodáva. Presné znenie novely zákona by malo byť známe v lete.