Denník Pravda sa v uliciach Bratislavy pýtal desiatok ľudí, ako zmenu vnímajú. Ľuďom sa páči, že štát zoberie peniaze podnikateľom, búria sa však proti tomu, že bez akýchkoľvek kompenzácií siahne aj na peniaze nízkopríjmových skupín.
Odvody aj z prenájmu
Napríklad Adriana Szomorová z Bratislavy má v súčasnosti jediný príjem. „Po rodičovskej dovolenke som musela dať výpoveď dohodou. Pre rodičovské povinnosti mi totiž absolútne nevyhovovala pracovná doba. Keďže nemám nárok na podporu v nezamestnanosti, peniaze získavam iba z prenájmu môjho bytu,“ tvrdí pani Adriana. Koľko eur takto získa, neprezradila. Ak by jej v súčasnosti napríklad platili podnájomníci 500 eur, štátu by odviedla 95 eur a zvyšok by mohla celý zaradiť do rodinnej kasy. Po novom bude musieť z prenájmu nehnuteľnosti zaplatiť aj odvody do Sociálnej i zdravotnej poisťovne. A tak jej z prenájmu ubudne ďalších 50 eur. „Mňa už na Slovensku nič neprekvapí,“ komentuje plány ministerstva práce.
Maroš Kováč je v súčasnosti evidovaný na úrade práce. „Takmer 30 rokov som budoval tento štát. Postavil som napríklad mnoho panelákov v Petržalke,“ hovorí. Jeho bývalý zamestnávateľ však zanikol a pán Kováč po výpovedi dostal odstupné. „Ako odstupné mi bývalý zamestnávateľ na účet poslal takmer 1 000 eur,“ hovorí. Ak by firma zanikla v budúcom roku, jeho odstupné by bolo po zaplatení odvodov nižšie o takmer 160 eur. Na jednej strane je Kováč rád, že vďaka odchodu v tomto roku dostal vyššie odstupné. Súčasne však ľutuje ľudí, ktorí dostanú výpoveď z organizačných dôvodov v budúcom roku: „Človek pracuje najlepšie ako vie a pri výpovedi, za ktorú nemôže a nemôže ju nijako ovplyvniť, si štát vypýta ešte ďalšie peniaze?!“ dodal pobúrene Kováč.
Práca alebo vreckové?
Študenti budú ďalšou skupinou ľudí, ktorej sa dotkne rušenie výnimiek z platenia odvodov. Andrea Sabová pred časom brigádovala neďaleko Bratislavy v obchode s textilom. „Dostávala som tak málo peňazí, že som radšej požiadala rodičov aby mi dali vreckové,“ priznáva. A rovnako zrejme bude postupovať aj po Novom roku. Keďže ministerstvo práce chce, aby napríklad brigádnici s príjmom do 130 eur neplatili odvody, obmedzí tým pracovné nadšenie na niekoľko hodín mesačne. Ak by totiž ľudia prekročili 130–eurovú hranicu, museli by z príjmu začať platiť odvody. Napríklad pri 200–eurovom príjme teraz dostanú v čistom 162 eur. V novom roku im štát zoberie ďalších 21 eur a zarobia tak 141 eur. „Študentom by na príjmy určite nemal nikto siahať,“ myslí si Sabová.
Výnimkou budú dôchodky
V neposlednom rade sa zmena dotkne aj mamičiek na rodičovských dovolenkách, ktoré si budú chcieť privyrobiť popri starostlivosti o deti. Aj tie totiž budú musieť začať platiť odvody z peňazí, ktoré získajú na dohodu. Napríklad matka, ktorá v súčasnosti dostane za preklad textu v rozsahu jednej stránky asi tri eurá, po zmene bude musieť pracovať viac. Za jednu stránku získa po zaplatení odvodov o takmer 40 centov menej.
Jozef Mihál zatiaľ trvá na svojom. Minister považuje za spravodlivé, aby bol odvodmi zaťažený každý príjem s výnimkou dôchodkov. Mihál tak chce zrovnoprávniť bežných zamestnancov s podnikateľmi či príležitostne zarábajúcimi ľuďmi. Podnikatelia doteraz výnimky z platenia odvodov často zneužívali a podľa odborníkov tak na úkor bežných zamestnancov tunelovali zdravotníctvo.