Najlepšie je, ak sa dedičia dohodnú a osvedčia to pred notárom. Ak sa dohodnúť nevedia, pripraví notár návrh uznesenia pre súd a ten potom potvrdí ich zákonné podiely. Môže ísť aj o kombináciu dedenia podľa závetu a podľa zákona. Platí to, ak poručiteľ závetom odkázal len časť majetku. Napríklad len dom alebo peniaze, ktoré prenechá konkrétnej osobe. V prípade ostatného majetku, ktorý vlastnil ku dňu smrti, nastáva klasické dedenie, buď na základe dohody, alebo súd dedičom potvrdí dedičské podiely.
Užitočné rady nájdete aj v článku Kedy možno vydediť vlastné deti
Ak si chcete prečítať tento článok, zaregistrujte sa v systéme plateného obsahu Piano.
Deti sa môžu s rodičom dohodnúť, že celý majetok po zomretom rodičovi prejde na neho a on im vyplatí dedičské podiely. V rodinných vzťahoch sa totiž predpokladá aj určitý etický rozmer. O nadobudnutie majetku sa zaslúžili rodičia, a teda až po ich smrti by malo prejsť dedičstvo na ich deti.
Zákon však povoláva ako dedičov aj deti. Je len na nich, ako sa rozhodnú. Deti sa do súdnych sporov s rodičmi nezvyknú púšťať. Iné je to v situácii, ak mal poručiteľ deti z prvého manželstva alebo nemanželských potomkov, ktorí patria tiež do okruhu zákonných dedičov, ktorí tiež dedia v prvej dedičskej skupine. Vtedy vzťahy počas prejednávania dedičstva zvyknú byť napäté.
Manžel alebo manželka dedičmi nie sú, ak by jeden z nich alebo aj obaja za života spísali závet a v ňom by manžela alebo manželku nepojali do okruhu dedičov. Každý to však musí urobiť samostatne, lebo spoločný závet manželov nie je možný.
Opomenutý manžel alebo manželka sa nemôžu domáhať, že závet je neplatný, nepatria totiž do okruhu tzv. neopomenuteľných dedičov, kde patria len deti. Maloleté totiž podľa zákona musia dostať celý zákonný podiel z dedičstva a plnoleté aspoň polovicu zo zákonného podielu. Čiže, ak je závet, ktorý hovorí o tom, že dedí niekto iný, alebo, že dedia len deti, teda ak poručiteľ v ňom manžela vynechal, tak nededí. Aj keď manžela alebo manželku závet z dedičstva vylúčil, vždy má nárok na polovicu majetku, ktorý v čase smrti patril do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
Spoluvlastníctvo
Pri dedení neraz dochádza k vzniku spoluvlastníctva, aj nechcenému. Napríklad ak zosnulý mal deti mimomanželské, z iného manželstva, tie sa stávajú spoluvlastníkmi aj tých nehnuteľností, ktoré nadobudol s druhou manželkou. Platí to aj pre partnerov.
Zaručiť, aby celý majetok v prípade smrti niektorého z nich prešiel na druhého, sa nedá, keďže deti majú nárok na spomínaný zákonný podiel a ak by v tom závet odporoval, tak by mohli namietať jeho neplatnosť. Ak by zosnulý partner deti nemal, pozostalý dedí v druhej dedičskej skupine s rodičmi. Ak by sa rodičia smrti svojho potomka nedožili, tak sa pozostalý partner presúva už do tretej skupiny, teda dedil by so súrodencami zosnulého partnera.
Dedenie cez hranice
Ak mal zosnulý cudzinec trvalý pobyt u nás a do dedičstva patria nehnuteľnosti na území iného štátu, slovenský súd skúma právomoc konať v tejto dedičskej veci. „Príslušný na prejednanie dedičstva, pokiaľ ide o nehnuteľnosti, je orgán štátu, na území ktorého sa nachádzajú,“ vraví prezident notárskej komory Karol Kovács.
To znamená, že ak náš občan vlastní nehnuteľnosti na území iného štátu, príslušný na prejednanie dedičstva v súvislosti s nimi je orgán tohto štátu. Pokiaľ ide o iný majetok, takisto súd skúma svoju príslušnosť. „Postupuje sa podľa príslušnej medzinárodnej zmluvy o právnej pomoci, prípadne podľa noriem medzinárodného práva súkromného a procesného.“ Európska komisia pripravuje projekt Európskeho osvedčenia o dedičstve, ktoré sa bude vydávať v prípade dedenia majetku v niektorej z krajín únie, v tzv. cezhraničných dedičstvách. Počíta sa s ním najskôr na budúci rok. Obsahovať má údaj o tom, kto po poručiteľovi je dedičom, v akých podieloch. Takýmto osvedčením sa dedič bude môcť preukazovať v každej krajine Európskej únie. „Naše súdy a notári postupujú klasicky, buď podľa medzinárodnej zmluvy, alebo zákona. Slovenský súd vydá uznesenie alebo osvedčenie a ide o to, či cudzie štátne orgány týmto dokladom priznajú účinky. Ak však poručiteľ zanechal majetok inde, musí ho prejednať vždy tamojší súd alebo notár, alebo iný príslušný orgán,“ vraví Kovács.