Firiem, ktoré sa zaoberajú spracovaním hydiny, je viac ako osemdesiat. No len tri z nich – Hyza Žilina, HSH Veľké Zálužie a Podtatranská hydina – sú producenti, ktorí sa opierajú o domáce chovy hydiny. Na trh sa vo veľkom dostáva hydina buď z krajín Európskej únie alebo až z Brazílie.
„Spotrebiteľ nemá možnosť detailne vystopovať pôvod hydiny ako napríklad pri hovädzom mäse,“ povedala to riaditeľka Okresnej veterinárnej a potravinovej správy v Topoľčanoch Magdaléna Snopeková. Potravinová legislatíva Európskej únie má totiž rozdielny meter na hovädzie a ostatné druhy mäsa.
Kým pri hovädzom mäse možno z etikety na balíčku mäsa zistiť krajinu, kde bolo zviera chované, pri hydine ho môže do omylu uvádzať obal krajiny, v ktorej kurča posledný raz zabalili. Na tento rozpor v európskom zákonodarstve sa sťažujú slovenskí hydinári, ktorí poukazujú na to, že spotrebitelia nevedia, čo jedia.
Ani minuloročný škandál s rakovinotvornými dioxínmi, ktoré sa objavili vo vajciach a bravčovom mäse pochádzajúcom z Nemecka, neviedol k zmene legislatívy. Nemecká ministerka výživy, poľnohospodárstva a ochrany spotrebiteľov Ilse Aignerová sa síce vlani v Bratislave vyslovila za jasné označovanie pôvodu potravín, ale samotné Nemecko zaviedlo iba „superprísny režim kontrol, aby mohlo v budúcnosti nebezpečné výrobky včas stiahnuť z obehu.“
Slovenskí výrobcovia potravín sú rozčarovaní. „Smer v bruselskom potravinovom zákonodarstve udáva obchod a nie záujmy spotrebiteľa. Slovenské vlády od vstupu krajiny do Európskej únie na tom nič nedokázali zmeniť a príležitosť, ktorú ponúkal minuloročný škandál s dioxínmi, neviedol k nijakej zmene,“ povedal generálny riaditeľ spoločnosti Hyza Karol Ponesz.
Európska komisia sľubuje prehodnotenie potravinovej legislatívy po roku 2013. Na to sa však hydinárom nechce čakať, a tak najväčší slovenský výrobca brojlerových kurčiat začal každé jedno z nich označovať šaržou – rodným číslom kurčaťa. Po zadaní výrobnej šarže kurčaťa možno na internetovej stránke výrobcu zistiť nielen kompletný rodokmeň kurčaťa či to, z akej farmy pochádza, ale aj čím bolo chované.
Kurčatá upozorňujúce na svoj pôvod sú výzvou predovšetkým zahraničnej konkurencii a firmám, ktoré ponúkajú na trh prebaľované kurčatá anonymného pôvodu. „Slovenskí spotrebitelia by sa mali viac zaujímať o to, čo kupujú. Cena by nemala byť jediným vodidlom, práve tak ako zahmlievajúce názvy typu "šťavnaté prsia“," pripomenula veterinárna lekárka Magdaléna Snopeková. „Šťavnatosť znamená prítomnosť vody a viacerých síce povolených, ale umelých látok zadržiavajúcich vodu v kurčati,“ povedala Snopeková. Kľúčovým kritériom pri výbere by mala byť čerstvosť a jasný pôvod kuracieho mäsa.