„Dedenie zo závetu má prednosť, môžete tak majetok odkázať komukoľvek. Zabudnúť však nesmiete na vlastnoručný podpis a dátum, inak bude listina neplatná,“ upozorňuje Hucková. „V závete má každý právo stanoviť, kto a čo zdedí. Nesmie však vynechať deti. Tie budú dediť aj v prípade, ak ich závetca v závete vynechá. Ak poručiteľ neurčí presné podiely, dostane každý z dedičov určených v závete rovnaký podiel na dedičstve,“ vysvetľuje právnička.
Ak by poručiteľ potomkov v závete vynechal, tí by aj tak dostali svoje dedičské podiely. Ak by vynechal potomkov plnoletých, tí musia dostať z poručiteľovho majetku minimálne jednu polovicu dedičského podielu, ktorá by im pripadla podľa dedenia zo zákona. Ak by vynechal neplnoletých potomkov, tí musia dostať minimálne podiel z majetku poručiteľa, ktorý tvorí ich celý dedičský podiel zo zákona. Ak by toto závetca v závete nerešpektoval, bol by závet v tejto časti neplatný. Podľa Občianskeho zákonníka nie je rozhodujúce, či potomok bol v čase zriadenia závetu a rozhodnutia o dedičstve plnoletý alebo nie, rozhodujúcim je stav v čase poručiteľovej smrti. Ak by však poručiteľ zákonným spôsobom neopomenuteľného dediča vydedil, nemusí mu v závete odkazovať nič.
Užitočné informácie nájdete aj v článku Dedenie zo závetu a dedenie zo zákona.
Ak si chcete prečítať tento článok, zaregistrujte sa v systéme plateného obsahu Piano.
Dedenie zo závetu teda možno označiť ako prechod poručiteľovho majetku na osoby, ktoré určil v závete. Závet je považovaný za prejav vôle poručiteľa, ktorý stanoví, ako sa bude postupovať s jeho majetkom v prípade jeho smrti. Dediť sa pritom môže zo zákona a súčasne aj zo závetu. Výlučne sa dedí zo závetu, ak poručiteľ zanechal celý svoj majetok dedičom zo závetu a tiež nevynechal neopomenuteľných dedičov. Na to, aby bol závet platný, treba splniť náležitosti vyplývajúce zo zákona. Závet musí byť zrozumiteľný a určitý a z obsahu po posúdení všetkých potrebných náležitostí musí byť zjavné, že ide o závet. V závete nesmie chýbať označenie poručiteľa a dedičov, dátum podpísania závetu, chýbať nesmie podpis závetcu.
Právom poručiteľa je kedykoľvek závet zmeniť alebo zrušiť. Môže tak urobiť odvolaním závetu, zničením listiny, na ktorej je závet napísaný, alebo spísaním nového závetu. Ak by poručiteľ zriadením nového závetu len dopĺňal obsah staršieho, jeho platnosť by ohrozená nebola. Ale ak nový závet nahrádza či mení obsah staršieho, bude platiť nový a prípadne aj tá časť staršieho závetu, ktorá sa v novom závete nezmenila. „Napríklad, ak poručiteľ napísal dva závety jeden v roku 1990 a druhý v roku 2011, za platný sa bude považovať závet spísaný v roku 2011, pričom vždy by napríklad odkazoval celý svoj majetok. Ale v prípade, ak by poručiteľ zriadil prvý závet v roku 1990 a týmto by odkazoval určitému dedičovi napríklad dom, následne by zriadil ďalší v roku 2011, ktorým by odkazoval inému dedičovi auto, v tomto prípade by oba závety boli platné, pretože každým odkazuje len časť svojho majetku,“ uvádza advokátka Adriana Ručkayová.
Ak poručiteľ nezanechá závet, bude sa v dedičskom konaní postupovať podľa zákona, ktorý stanovuje štyri dedičské skupiny, pričom platí, že ak sa nezistia žiadni dedičia, ktorí by dedili v prvej skupine, nastupujú automaticky dedičia z ďalšej skupiny.
Medzi dedičmi v prvej skupine sú poručiteľove deti, manžel či manželka, každý z nich rovnakým dielom. Ak nededí niektoré dieťa, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti. Ak nededia ani tieto deti alebo niektoré z nich, dedia rovnakým dielom jeho potomkovia. V tejto skupine dedičov poručiteľove deti nadobúdajú dedičstvo bez ohľadu na to, či sa narodili v existujúcom manželskom zväzku, alebo mimo neho. Rovnaké postavenie majú aj osvojené deti. Manžel či manželka v tejto skupine dedí za predpokladu, že manželstvo v čase smrti poručiteľa trvalo (teda aj vtedy, ak sa právoplatne neskončilo rozvodové konanie). Situácia, že niektoré z poručiteľových detí nededí, môže nastať aj preto, že dieťa zomrelo skôr ako poručiteľ, že nemá dedičskú spôsobilosť, je vydedené alebo odmietlo dedičstvo. V takomto prípade tento diel dedičstva dedia ostatní povolaní dedičia z prvej skupiny.
V druhej skupine sa dedí tak, že ak nededia poručiteľovi potomkovia, dedí poručiteľov manžel či manželka, poručiteľovi rodičia a tí, ktorí s ním žili najmenej po dobu jedného roka v spoločnej domácnosti, a ktorí sa z tohto dôvodu starali o jeho domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa. Dedičia z tejto skupiny dedia rovnakým dielom, manžel však vždy najmenej polovicu dedičstva. Platí, že manžel/ka dedí za rovnakých podmienok ako v prvej skupine (ak manželstvo v deň poručiteľovej smrti trvá). Osoby, ktoré s poručiteľom žijú v spoločnej domácnosti počas jedného roka pred jeho smrťou dedia len vtedy, ak spĺňajú jednu z dvoch podmienok: buď sa starali o spoločnú domácnosť, alebo boli odkázané výživou na poručiteľa. Pozostalý manžel či manželka je oproti ostatným dedičom tejto skupiny zvýhodnený rozsahom svojho podielu (ale len vtedy, ak dedia aspoň traja dedičia).
Ak nededia potomkovia ani manžel, dedičov tretej skupiny tvoria poručiteľovi súrodenci a tí, ktorí s ním žili najmenej po dobu jedného roka v spoločnej domácnosti, a ktorí sa z tohto dôvodu starali o jeho domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa. Ak niektorý zo súrodencov nededí, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti.
Ak žiaden dedič nededí v tretej skupine, v štvrtej skupine dedia rovnakým dielom prarodičia poručiteľa, a ak nededí žiaden z nich, dedia rovnakým dielom ich deti, čím sa zásadne rozširuje okruh možných dedičov.