Oveľa horšie sú však na tom ľudia so zdravotným postihnutím. A ak aj zamestnaní sú, problémy im často spôsobujú samotní zamestnávatelia, ktorí nedokážu akceptovať skutočnosť, že ich zamestnanec je invalidný alebo ťažko zdravotne postihnutý.
"Občania, ktorí sú zdravotne postihnutí, majú v porovnaní so zdravými občanmi podstatne menej príležitostí zamestnať sa, respektíve uplatniť sa na trhu práce, pretože ich hendikep im z hľadiska náročnosti ponúkaných pracovných činností neumožňuje túto činnosť vykonávať, alebo potenciálni zamestnávatelia nemajú o nich ,záujem‘, nakoľko si uvedomujú, že pri zamestnávaní týchto ľudí je potrebný individuálny prístup a trpezlivosť, pričom produktivita práce je, vzhľadom na ich zdravotné postihnutie, nízka,“ hovorí Veronika Černá z Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny.
Užitočné informácie nájdete aj v článku Nezamestnanému so zdravotným postihnutím môže pomôcť úrad práce.
Ak si chcete prečítať tento článok, zaregistrujte sa v systéme plateného obsahu Piano.
„Pojem ,občan so zdravotným postihnutím‘ je zakotvený v zákone o službách zamestnanosti, podľa ktorého je takýto občan uznaný za invalidného podľa zákona o sociálnom poistení,“ vysvetlil právnik Viktor Križan z Právnickej fakulty Trnavskej univerzity. „Ak má človek pokles schopnosti pracovať o viac ako 40 percent, je v zmysle Zákonníka práce zamestnancom so zdravotným postihnutím a zamestnávateľ mu výpoveď bez predchádzajúceho súhlasu úradu práce dať nemôže.“ Ak tak urobí, je táto považovaná za neplatnú. Ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď a ak tento trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával.
I keď len čiastočne, chráni týchto ľudí zákon. Samotní hendikepovaní občania však majú často iba málo znalostí o svojich právach. Na podporu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím, ktorí sami nie sú schopní nájsť si zamestnanie na otvorenom trhu práce, sú zamerané nástroje aktívnej politiky trhu práce, prostredníctvom ktorých sa štát snaží motivovať zamestnávateľov, aby týchto ľudí zamestnali a pomohli im tak uplatniť sa na trhu práce, ako aj motivovať samotných zdravotne postihnutých k podnikaniu.
"Po splnení zákonom stanovených podmienok vzniká právny nárok na poskytnutie príspevkov každému zamestnávateľovi alebo občanovi so zdravotným postihnutím, ktorý o príspevok požiada,“ vraví Černá. Ako ďalej dodala, výhodou pre zamestnávateľa sú nižšie odvody na takéhoto zamestnanca. Zamestnávateľ môže dostať viaceré druhy príspevkov, ak zamestnáva predpísaný počet hendikepovaných občanov, napríklad príspevok na udržanie občana so zdravotným postihnutím v zamestnaní, príspevok na činnosť pracovného asistenta, ktorý asistuje zamestnancovi so zdravotným postihnutím a ak zriadi chránené pracovisko alebo chránenú dielňu pre takéhoto človeka.
Nárok na príspevky majú tí občania, ktorí majú podľa posudku aspoň 40-percentný pokles schopnosti pracovať, pričom výška príspevku pri niektorých z nich je priamo závislá od miery poškodenia.