„Dedičské konanie sa končí vydaním odsvedčenia o dedičstve. Notár týmto spôsobom ukončuje konanie vtedy, keď nie sú pochybnosti či rozpory o osobe dediča, rozsahu majetku poručiteľa a spôsobe vyporiadania dedičstva a prípadne dedičia dokázali medzi sebou uzavrieť dedičskú dohodu,“ hovorí právnička Petra Kováčová.
Pri vydaní osvedčenia poverený notár musí okrem iného vyriešiť napríklad okruh účastníkov konania, zistiť existenciu závetu, zistiť poručiteľov majetok, jeho dlhy, určiť všeobecnú cenu majetku a čistú hodnotu dedičstva. Osvedčenie o dedičstve vydáva notár prítomným účastníkom alebo ich zástupcom. Náležitosti osvedčenia o dedičstve vymedzuje zákon. K nim spravidla patrí vyhlásenie dedičov o spôsobe a obsahu vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva zaniknutého smrťou poručiteľa, výška spoluvlastníckeho podielu poručiteľa na veci, pri nehnuteľnostiach údaje podľa katastrálneho zákona slúžia na zápis právnych vzťahov k nehnuteľnostiam.
Užitočné informácie nájdete aj v článku Ako napísať žaloby v dedičskom konaní.
Ak si chcete prečítať tento článok, zaregistrujte sa v systéme plateného obsahu Piano.
„Nevyhnutnými náležitosťami osvedčenia o dedičstve sú podpisy účastníkov a ich vyhlásenie, že súhlasia s obsahom osvedčenia. Vyhlásenie, že účastník alebo účastníci súhlasia s obsahom osvedčenia, musí byť bezvýhradné a nesmú byť k nemu pripojené žiadne podmienky. Akákoľvek podmienka znemožňuje vydanie osvedčenia,“ upozorňuje právnička. Takisto na osvedčení nesmie chýbať poučenie o tom, že dedičia môžu do 15 dní od prevzatia osvedčenia o dedičstve požiadať súd o pokračovanie v konaní o dedičstve.
Dedič sa môže proti osvedčeniu o dedičstve brániť len podaním žiadosti o pokračovanie v konaní o dedičstve. Aby tak mohol urobiť, musí splniť dva predpoklady: prevziať osvedčenie o dedičstve a v lehote 15 dní podať žiadosť o pokračovanie v konaní o dedičstve na súd alebo u notára. „S podaním žiadosti súvisí to, či je žiadosť prípustná napriek tomu, že účastník súhlasil s obsahom osvedčenia. Prípustnosť však vyplýva priamo zo zákona a bez ohľadu na súhlas a preto aj na základe takejto žiadosti musí súd pokračovať v konaní,“ vysvetľuje Kováčová.
Žiadosť o pokračovanie v konaní spôsobuje, že osvedčenie o dedičstve stráca platnosť. Okrem žiadosti o pokračovanie v konaní o dedičstve nie je iná možnosť brániť sa proti jeho vydaniu a jeho následným účinkom. Dedičia teda nemôžu podať žalobu o jeho neplatnosť, nevylučuje sa však žaloba oprávneného dediča, tá však nesmie byť mierená proti osvedčeniu. Ak dedičia nepodajú žiadosť na súd, tak osvedčenie nadobúda právoplatnosť. Ak sa však v osvedčení kedykoľvek po jeho vydaní a nadobudnutí právoplatnosti zistí nejaká nepresnosť, je potrebné urobiť opravu. Oprava sa vykonáva doložkou pod text osvedčenia. Vyžaduje sa súhlas účastníkov konania.
Keď sa prejednanie dedičstva neskončilo vydaním osvedčenia o dedičstve, notár pripraví všetky potrebné podklady na vydanie uznesenia súdu. Uznesením súdu o dedičstve sa dedičské konanie končí a súd v ňom rozhoduje, komu pripadne dedičstvo. Súd v uznesení o dedičstve potvrdí jeho nadobudnutie jedinému dedičovi alebo potvrdí, že dedičstvo, ktoré nenadobudol žiadny dedič, pripadlo štátu. Takisto môže schváliť dohodu o vyporiadaní dedičstva alebo dohodu o prenechaní predlženého dedičstva na úhradu dlhov. Môže aj potvrdiť jeho nadobudnutie podľa dedičských podielov, ak medzi účastníkmi nedôjde k dohode, alebo vykoná vyporiadanie medzi dedičmi a rozhodne o tom, čo ktorý z dedičov nadobudol. Stáva sa aj, že súd v uznesení neschváli dohodu o vyporiadaní dedičstva a potvrdí nadobudnutie dedičstva podľa dedičských podielov alebo vykoná vyporiadanie medzi dedičmi a rozhodne o tom, čo ktorý z dedičov nadobudol.