To, aké dane a odvody zaplatí spoločník firmy, závisí od toho, v akom právnom vzťahu bude k svojej firme. Ak bude vystupovať ako zamestnanec, môže si firma dať do nákladov jeho mzdu spolu s odvodmi. Ako zamestnanec má zároveň nárok na nezdaniteľnú časť základu dane či na daňový bonus na deti. Firma mu môže napríklad pri služobných cestách vyplácať cestovné náhrady, ktoré si takisto môže zahrnúť do výdavkov. Firma by mu mala zabezpečiť aj jedlo a nápoje na pracovisku, čo si takisto môže dať do výdavkov.
Ak spoločník nie je zamestnancom, môže vystupovať ako konateľ, pričom odmena konateľa sa považuje z hľadiska daní za príjem zo závislej činnosti, teda zo zamestnania. Firma musí za neho takisto platiť všetky dane a odvody ako za riadneho zamestnanca, čo si môže dať do nákladov. V prípade, že konateľ nedostáva príjem pravidelne, nemusí platiť odvody na nemocenské poistenie a poistenie v nezamestnanosti. Konateľ má nárok na cestovné náhrady pri služobných cestách, ako keby bol zamestnancom.
Bez ohľadu na to, či je spoločník eseročky zároveň zamestnancom, alebo nie, má nárok na podiel na zisku. Ak mu firma vyplatí podiel na zisku, nemusí z neho platiť daň z príjmov. Z vyplateného podielu sa neplatia ani odvody do Sociálnej poisťovne. Potrebné je však zaplatiť odvod do zdravotnej poisťovne vo výške 14 percent z vyplateného zisku. V prípade, že spoločník nechá celý zisk vo firme, nemusí žiadne odvody zaplatiť.
Mnohé eseročky riešia vyberanie zisku nedaňovými výdavkami. Konateľ si napríklad z firemných peňazí kúpi oblek, pretože ho potrebuje pri svojej práci. Keďže nejde o ochranný odev, nemožno ho zahrnúť do daňových výdavkov. Ale už nejde o vyplatenie dividendy, preto nemusí z tejto sumy platiť žiadne odvody. Rovnako môže pozvať na obed svojich obchodných partnerov. Aj v tomto prípade ide o nedaňový výdavok.
Nevýhodou eseročky je, že si zo zisku nemôžu odpočítať paušálne výdavky, ale len skutočné. Oplatí sa tak najmä v prípade, že má firma vyšší príjem aj vysoké skutočné výdavky. Kým totiž živnostníci platia zo zisku daň vo výške 19 percent, firmy musia zaplatiť 23 percent. V budúcom roku síce firemná daň klesne na 22 percent, zavedú sa však daňové licencie, ktoré postihnú firmy, ktoré doteraz vykazovali nízke alebo nulové zisky a neplatili dane. Firmy, ktoré nie sú registrované na daň z pridanej hodnoty, budú musieť zaplatiť licenciu vo výške 480 eur za rok. V prípade, že sú platcami DPH, zaplatia 960 eur. A ak ich obrat prevýši 500-tisíc eur, budú musieť ročne za licenciu zaplatiť 2 880 eur.
Poplatok za licenciu si firmy budú môcť odpočítať z daní. Ak skončia v strate a žiadnu daň nevykážu, budú si ju môcť odpočítať v nasledujúcich troch rokoch. Ak im dovtedy nevyjde žiadna daň, už si licenciu neodpočítajú. Postihne to teda firmy, ktoré dlhodobo neplatia žiadne dane. Podnikatelia, ktorí dane platia a ich výška presahuje poplatok za licenciu, by túto zmenu nemali pocítiť.