Znevýhodným občanom ponúka štát viaceré výhody

Zdravotne postihnutí či invalidní občania majú často problém so spoločenským uplatnením, boria sa s existenčnými problémami. Podľa Inštitútu pre výskum sociálno-ekonomických rizík a alternatív je až 76¤% zdravotne ťažko postihnutých ohrozených chudobou.

04.03.2014 06:30
invalid, invalidný Foto:
Ilustračné foto.
debata

„Títo ľudia sú často odkázaní na pomocnú ruku. Ich cestu životom zásadne narušila choroba, zlyhanie v spôsobe žitia. Môže ísť dokonca o akési sociálne, psychologické a často aj ľudské vyhnanstvo. Ide o ľudí, ktorí majú dlhodobé fyzické, duševné, mentálne alebo zmyslové postihnutie, ktoré v interakcii s rôznymi prekážkami môže brániť ich plnému a účinnému zapojeniu sa do spoločnosti na rovnoprávnom základe s ostatnými,“ vraví Dušan Piršel, riaditeľ Inštitútu pre pracovnú rehabilitáciu občanov so ZP. „Je naozaj dôležité bez predsudkov nadviazať s nimi kontakt. Až vtedy si totiž zdraví jedinci uvedomia, že títo ľudia sú napriek svojmu hendikepu schopní aktívne sa zapojiť do spoločenského, pracovného a kultúrneho života.“

Podľa Martina Halása z Inštitútu pre výskum sociálno-ekonomických rizík sú pritom zdravotne postihnutí znevýhodnení v porovnaní so zdravou populáciou v dvoch smeroch. Majú nižší príjem, pretože majú menšiu šancu zamestnať sa, alebo pracujú v povolaniach s nižším príjmom, napríklad v chránených dielňach, respektíve žijú len z invalidného dôchodku. Navyše kvôli svojim špeciálnym potrebám majú vyššie životné náklady.

PIANO

Užitočné informácie nájdete aj v článku Je váš príjem pod hranicou minima? Môžete žiadať o dávky v núdzi.

Ak si chcete prečítať tento článok, zaregistrujte sa v systéme plateného obsahu Piano.

Hranica chudoby je 346 eur mesačne. Príjem pod touto hranicou má takmer 188-tisíc ľudí. A i keď iba čiastočne, štát im pomáha viacerými príspevkami. Ušetriť môžu na daniach, správnych poplatkoch, cestovnom, vzťahujú sa nich maximá na doplatky za lieky a aj oslobodenie od koncesionárskych poplatkov.

Zdravotne postihnutí ľudia sú oslobodení od platenia koncesionárskych poplatkov. Musia však na adresu Rozhlasu a televízie Slovensko poslať vyplnenú žiadosť a k nej priložiť fotokópiu preukazu ŤZP (obe strany) alebo kópiu rozhodnutia o uznaní za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím vystaveného úradom práce. V žiadosti treba uviesť meno odberateľa elektriny v danom odbernom mieste a pripísať aj evidenčné číslo SIPO (ak je pridelené) a rodné číslo, ak nie je uvedené v dokladoch.

Pokiaľ ide o príspevky na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia, môže o ne žiadať každý, kto je držiteľom preukazu osoby s ŤZP. Ten je možné vybaviť si na miestne príslušnom úrade práce. Jeho vydaniu predchádza posúdenie funkčnej poruchy hendikepovaného občana. Funkčná porucha je nedostatok telesných, zmyslových alebo duševných schopností človeka, ktorý z hľadiska predpokladaného vývoja zdravotného postihnutia bude trvať dlhšie ako rok.

Žiadosti sa podávajú na oddelení peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP úradu práce podľa trvalého bydliska žiadateľa. Podkladom na rozhodnutie je posudok, v ktorom sa na základe lekárskeho posudku a posudkového záveru o sociálnych dôsledkoch ŤZP navrhujú konkrétne peňažné príspevky. Samotné rozhodnutie však ešte nemusí znamenať, že ŤZP človek niektorý z príspevkov aj dostane. Zákon, na základe ktorého sa priznávajú, je totiž veľmi prísny, mnohí zdravotne postihnutí o ňom dokonca hovoria ako o diskriminačnom.

Zdravotne postihnutí a invalidní občania sú zákonom chránení aj pokiaľ ide o ich zamestnávanie. "Občania, ktorí sú zdravotne postihnutí, majú v porovnaní so zdravými občanmi podstatne menej príležitostí zamestnať sa, respektíve uplatniť sa na trhu práce, nakoľko ich hendikep im z hľadiska náročnosti ponúkaných pracovných činností neumožňuje túto činnosť vykonávať, alebo potenciálni zamestnávatelia nemajú o nich záujem, nakoľko si uvedomujú, že pri zamestnávaní týchto ľudí je potrebný individuálny prístup a trpezlivosť, pričom produktivita práce je, vzhľadom na ich zdravotné postihnutie, nízka,“ konštatovala Veronika Černá z Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny.

Podľa Piršela by mali mať títo ľudia rovnaké možnosti výberu, ako majú zdraví ľudia. „Základným predpokladom je mať prístup k potrebným informáciám vzhľadom na kategóriu dizability, mať možnosť získať primerané vedomosti, kompenzačné zabezpečenie a primerane upravené životné prostredie vrátane bezbariérovosti, osobnej asistencie a možnosti tlmočenia. Na druhej strane to neznamená, že ľudia so zdravotným postihnutím a ľudia zdraví budú mať rovnaké schopnosti, alebo že musia robiť veci rovnakým spôsobom, znamená to však, že nachádzajú porovnateľné možnosti,“ konštatoval Piršel. Ako ďalej dodal, dopracovať sa k nezávislému a dôstojnému spôsobu života napriek zdravotným obmedzeniam, je cieľom komplexnej rehabilitácie, ktorú poskytujú v Inštitúte pre pracovnú rehabilitáciu občanov so ZP. „Sociálna ochrana a rešpektovanie dôstojnosti osoby so zdravotným postihnutím sú vtedy účinné, ak sú prijaté primerané opatrenia, ktoré im umožňujú dosiahnuť a udržať si maximálnu možnú samostatnosť, uplatniť v plnej miere svoje telesné, duševné, sociálne a profesijné schopnosti a dosiahnuť plné začlenenie a zapojenie do všetkých oblastí života,“ dodal Piršel.

Podľa Eurostatu je však u nás zamestnaných len asi 19¤% zdravotne postihnutých napriek snahe štátu podporovať ich zamestnanosť aj rôznymi nástrojmi aktívnej politiky trhu práce, prostredníctvom ktorých sa štát snaží motivovať zamestnávateľov, aby týchto ľudí zamestnali a pomohli im tak uplatniť sa na trhu práce, ako aj motivovať samotných hendikepovaných k podnikaniu. "Po splnení podmienok vzniká nárok na poskytnutie príspevkov každému zamestnávateľovi alebo občanovi so zdravotným postihnutím, ktorý o príspevok požiada,“ konštatovala Černá.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #invalidný dôchodok #zdravotne postihnutí