Uprednostňuje mäkšie postupy a opakovane upozorňuje poistencov na dlhy. Tento prístup je výhodnejší pre obe strany. Úspešnosť splátkových kalendárov sa totiž blíži k polovici.
Ak už sa človek stane dlžníkom, má dve možnosti – komunikovať s poisťovňou a dohodnúť si napríklad splátkový kalendár alebo ju úplne ignorovať. Na druhý postup však môže draho doplatiť. „Nechceme nikoho zlikvidovať, naopak, snažíme sa dohodnúť. Ak má niekto dlh napríklad 100 eur, môže ho splácať po piatich eurách. Je v záujme oboch strán, aby bol dlh zaplatený,“ vysvetľuje riaditeľ komunikačného odboru Sociálnej poisťovne Peter Višváder. Úspešnosť splátkových kalendárov je vyše 40-percentná, kým pri exekúciách je to 30 percent.
V mnohých prípadoch dlžníci na výzvu nereagujú a dlhy sa im hromadia. Pohľadávka prechádza pod mandátnu správu, ktorá ich opakovane žiada o zaplatenie dlhu. Je to akýsi medzistupeň k najtvrdšej možnosti – exekúcii. „Mandatár urguje poistenca pol roka. Je to mäkká forma vymáhania, dlžníka nestojí nič navyše. Zaplatí len vymáhanú pohľadávku. Ak by to išlo cez exekútora, platí už aj trovy a môže mať veľký problém,“ upozorňuje Višváder s tým, že exekúciu ako nástroj na vymáhanie dlhu nechcú používať za každú cenu.
Podľa súdneho exekútora, ktorý nechce byť menovaný, môže byť aj zaplatenie malých súm veľkým problémom. „Ak si niekto kupuje na sekeru v obchode, v jeden deň mu už nič nepredajú. Ak niekto neplatí elektrinu, po mesiaci ho odpoja. Tieto dlhy spláca prioritne, Sociálna poisťovňa je pre neho až niekde na konci. Často si neuvedomuje, ako mu spočiatku malá suma môže narásť,“ vysvetľuje. Firmy, ale aj jednotlivci podľa neho čakajú na zlepšenie situácie, prijatie do práce či zvýšenie zákaziek. A keď sa im ani po dlhšom čase nepodarí situáciu vyriešiť, dlhy sa im zväčšujú.
Obídenie exekútora by malo byť v ich vlastnom záujme. „Exekútor je drahší pre nás aj pre poistenca. A je nebezpečný, pretože poistencovi zablokuje účet, čím mu zamedzí možnosť platenia ďalšieho poistného. A dostáva sa do začarovaného kruhu. Navyše exekútora musíme zaplatiť aj vtedy, ak dlh nevymôže,“ objasňuje Višváder.
Exekúcia prichádza až vtedy, ak mandatár nezíska peniaze od dlžníka ani do šiestich mesiacov. Základná pohľadávka sa postupne zvyšuje aj o trovy exekučnej činnosti.
Aby sa poistenci vyhli dlhom a následnému vymáhaniu, musia si v prvom rade vypočítať správnu sumu poistného a platiť ju včas. Sociálna poisťovňa im výšku poistného neoznamuje, zistiť si ju musia sami. Najmä malí živnostníci s tým majú problém a obracajú sa radšej na svojich ekonómov.
„Dlh sa napočíta nielen vtedy, keď človek nezaplatí poistné, ale aj vtedy, keď uhrádza nižšie poistné, ako by mal,“ vysvetľuje riaditeľka odboru výberu poistného v Sociálnej poisťovni Adriana Járošiová. V prípade platenia nižšej sumy vzniká penále 0,05 percenta z dlžnej sumy za každý deň omeškania. Rovnaké penále predpíše poisťovňa aj vtedy, ak poistenec s úhradou poistného mešká.
„Pri platení si treba dávať pozor aj na variabilné, špecifické či konštantné symboly. Poisťovňa bez nich nedokáže platbu spárovať, až spätne, keď sa dlžník ozve,“ hovorí Járošiová.
Pohľadávky Sociálnej poisťovne sa k novembru minulého roka vyšplhali na vyše 661-tisíc eur. Rok predtým to bolo 595-tisíc eur a v roku 2011 vyše 563-tisíc eur. Poisťovňa na svojom webe vedie zoznam dlžníkov, kde sú všetci, ktorí poisťovni dlhujú viac ako 3,32 eura. Tento zoznam je aktualizovaný každý týždeň.