Aké dávky môžu dostať podnikatelia

Nemocenská dávka

• Nemocenská dávka sa poskytuje poistencovi v prípade, že bol pre chorobu alebo úraz uznaný za dočasne práceneschopného na výkon zárobkovej činnosti alebo mu bolo nariadené karanténne opatrenie. Dočasná pracovná neschopnosť musí vzniknúť počas trvania nemocenského poistenia alebo v ochrannej lehote (sedem dní od skončenia nemocenského poistenia). Počas obdobia práceneschopnosti nesmie mať príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ.
• Výška nemocenskej dávky od 1. do 3. dňa práceneschopnosti predstavuje 25 percent denného alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu. Od 4. dňa nemocenské dosahuje 55 percent z vymeriavacieho základu. Polovičné nemocenské patrí poistencovi, ktorý si práceneschopnosť privodil v dôsledku použitia alkoholu alebo iných návykových látok.
• Nemocenské sa vypláca za kalendárne dni. Nárok na nemocenskú dávku zanikne ukončením dočasnej pracovnej neschopnosti. Najdlhšie ju možno poberať 52 týždňov.

Ošetrovné

• Nárok na ošetrovné vzniká v prípade potreby osobného a celodenného ošetrovania chorého dieťa, chorého manžela, chorej manželky, chorého rodiča alebo chorého rodiča manžela (manželky), ktorého zdravotný stav podľa potvrdenia lekára nevyhnutne vyžaduje ošetrovanie inou osobou, alebo osobnej a celodennej starostlivosti o zdravé dieťa do desiatich rokov veku, ak dieťaťu bolo nariadené karanténne opatrenie, alebo ak predškolské zariadenie alebo zariadenie sociálnych služieb, v ktorých sa poskytuje dieťaťu starostlivosť, alebo škola, ktorú dieťa navštevuje, boli rozhodnutím príslušných orgánov uzavreté alebo v nich bolo nariadené karanténne opatrenie, alebo fyzická osoba, ktorá sa inak o dieťa stará, ochorela, bolo jej nariadené karanténne opatrenie alebo bola prijatá do ústavnej starostlivosti zdravotníckeho zariadenia, a preto sa nemôže o dieťa starať.
• Výška ošetrovného dosahuje 55 percent z denného alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu. Dávka sa poskytuje za kalendárne dni. Nárok na ošetrovné zaniká dňom skončenia potreby osobného a celodenného ošetrovania alebo potreby osobnej a celodennej starostlivosti o dieťa. Najviac ho možno poberať desať kalendárnych dní.

Materské

• Materské predstavuje nemocenskú dávku, ktorú vypláca Sociálna poisťovňa z dôvodu tehotenstva alebo starostlivosti o narodené dieťa. Poskytuje sa spravidla od začiatku šiesteho týždňa (najskôr ôsmeho týždňa) pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom, (prípadne odo dňa pôrodu, ak pôrod nastal skôr).
• Podmienkou na získanie materského je najmenej 270 dní nemocenského poistenia v posledných dvoch rokoch pred pôrodom. Započítava sa predchádzajúce obdobie akéhokoľvek ukončeného nemocenského poistenia, započítava sa aj obdobie prerušenia povinného nemocenského poistenia zamestnanca z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky a obdobie prerušenia povinného nemocenského poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby z dôvodu nároku na rodičovský príspevok.
• Nárok na materské musí vzniknúť buď počas trvania nemocenského poistenia, alebo v ochrannej lehote. Tá je v prípade poistenky, ktorej nemocenské poistenie zaniklo v období tehotenstva, osem mesiacov.
• Výška materského dosahuje 65 percent denného vymeriavacieho základu alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu. Materské sa počíta maximálne z 1,5-násobku priemernej mzdy spred dvoch rokov.
• Nárok na materské zaniká spravidla uplynutím 34 týždňov od vzniku nároku, ak je poistenka osamelá, nárok zaniká najneskôr 37 týždňov od vzniku nároku, a v prípade, že žena porodila zároveň dve alebo viac detí, materské môže poberať až 43 týždňov.

Invalidný dôchodok

• Získať invalidný dôchodok môže poistenec, ktorý je invalidný, má potrebný počet rokov dôchodkového poistenia, pričom zároveň nespĺňa podmienky na získanie starobného dôchodku a nebol mu ani priznaný predčasný starobný dôchodok.
• Invalidita znamená dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, pre ktorý klesne schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 percent.
• Výška invalidného dôchodku u ľudí, ktorých pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nie je vyšší ako 70 percent, sa vypočíta ako súčin percentuálneho poklesu schopnosti poistenca vykonávať zárobkovú činnosť, priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. V prípade, že ide o človeka, ktorého miera poklesu je vyššia ako 70 percent, výška invalidného dôchodku sa vypočíta ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia a aktuálnej dôchodkovej hodnoty.

Starobný dôchodok

• Nárok na starobný dôchodok má človek, ktorý získal aspoň 15 rokov dôchodkového poistenia a zároveň dovŕšil dôchodkový vek. U mužov je dôchodkový vek vo výške 62 rokov. U žien sa postupne dôchodkový vek takisto zvyšuje na 62 rokov, no závisí stále ešte od počtu vychovaných detí.
• Výška starobného dôchodku sa vypočíta ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, počtu odpracovaných rokov a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. V tomto roku aktuálna dôchodková hodnota dosahuje 10,2524 eura. V januári sa navyše všetky starobné dôchodky vrátane novopriznaných zvýšili o 8,80 eura.

Predčasný starobný dôchodok

• Získať predčasný starobný dôchodok môžu ľudia, ktorí odpracovali minimálne 15 rokov, do dovŕšenia dôchodkového veku im nechýbajú viac ako dva roky a zároveň vypočítaná suma predčasného dôchodku musí dosiahnuť aspoň 1,2-násobok platného životného minima, čo je v súčasnosti 237,80 eura.
• Výška predčasného dôchodku sa určí tak, že sa najprv vypočíta suma riadneho starobného dôchodku. Ten sa následne zníži o pol percenta za každých aj začatých 30 dní, ktoré žiadateľovi chýbajú do dovŕšenia dôchodkového veku.

Zvýšenie dôchodku

• Starobní i predčasní dôchodcovia, ktorí sú povinne dôchodkovo poistení, môžu požiadať o zvýšenie svojho dôchodku. Urobiť tak môžu až po tom, čo im zanikne dôchodkové poistenie, teda keď prestanú pracovať. V prípade živnostníkov môže povinné dôchodkové poistenie zaniknúť aj vtedy, ak ich hrubý príjem za kalendárny rok neprekročí 12-násobok minimálneho vymeriavacieho základu.
• Zvýšenie dôchodku u ľudí, ktorí zároveň poberali dôchodok a boli povinne dôchodkovo poistení, sa vypočíta ako súčin polovice osobných mzdových bodov získaných po vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty.
• Ak je niekto povinne dôchodkovo poistený po dovŕšení dôchodkového veku, no nepoberá dôchodok, zvýšenie penzie sa vypočíta ako súčin osobných mzdových bodov získaných po vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Zároveň sa mu dôchodok zvýši o pol percenta za každých 30 dní, keď nepoberal penziu, hoci mal na ňu nárok.
• Predčasní penzisti musia počítať s tým, že len čo im vznikne povinné dôchodkové poistenie, Sociálna poisťovňa im zastaví výplatu dôchodku. Od minulého roku im výplatu penzie zastaví, aj keď sa zamestnajú na dohodu bez ohľadu na výšku ich zárobku. No po zániku dôchodkového poistenia majú nárok na zvýšenie dôchodku a zároveň sa ich dôchodok zvýši aj o pol percenta za každých začatých 30 dní, keď predčasnú penziu nedostávali.