Od ochoty dedičov dohodnúť sa o rozdelení majetku a uzavrieť následne dedičskú dohodu závisí rýchlosť dedičského konania a vydanie osvedčenia o dedičstve. Dedičské konanie býva však v mnohých prípadoch problematické a dedičia nie sú schopní zhodnúť sa na rozdelení deleného majetku. Predísť dedičským sporom sa často dá, a to dodržaním zákona. „Dedičské podiely poručiteľ dedičom delí v závete. Závet mu dáva voľnosť, prihliadať musí na neopomenuteľných dedičov. Pri neexistencii testamentu prichádza na rad dedenie zo zákona. Ten presne určuje dedičské skupiny a aký podiel jednotlivým dedičom pripadne z dedičstva,“ hovorí právnička Petra Kováčová.
Občiansky zákonník presne určuje veľkosť dedičských podielov pri jednotlivých dedičských skupinách. Pozná štyri dedičské skupiny. Najčastejšie sa uplatní dedenie podľa prvej dedičskej skupiny, kde dedia deti a manžel poručiteľa, každý rovným dielom. V prípade, že poručiteľ nemal deti, tak manžel poručiteľa nemôže dediť sám podľa prvej skupiny a nasleduje dedenie podľa druhej skupiny, kde dedia manžel, poručiteľovi rodičia a takzvané spolužijúce osoby. Dedičia druhej skupiny dedia rovnakým dielom, manžel však vždy najmenej polovicu dedičstva. V druhej skupine nemôžu samostatne dediť spolužijúce osoby, a preto ak poručiteľ v čase smrti nemal manžela ani rodičov, nastupuje dedenie podľa tretej skupiny. Zákon teda presne určuje pravidlá dedenia. Ak dedí zo zákona dcéra poručiteľa, dedí podľa prvej skupiny. Všetkým deťom poručiteľa sa dostane rovnaký podiel z dedičstva. Ak nededí niektoré z detí poručiteľa, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti, teda vnuci poručiteľa. Podľa ich počtu sa podiel pomerne rozdelí.
„Ak poručiteľ zanechal platný závet, podiely závetných dedičov sú určené priamo v závete, ak nie, platí že sú rovnaké. Ak závet neobsiahol celé dedičstvo po poručiteľovi, ostatná časť dedičstva sa delí medzi zákonných dedičov, kde veľkosť dedičských podielov je daná zákonom. Ak zákonnými dedičmi sú potomkovia poručiteľa – neopomenuteľní dedičia, títo majú právo požadovať svoj zákonný podiel, teda namietnuť relatívnu neplatnosť závetu v časti, kde neboli rešpektované ich práva. V takom prípade sa podiel závetných dedičov môže zmenšiť,“ vysvetľuje právnička Lenka Charvátová.
Či má závetný dedič nárok na dedičstvo, ktoré nie je zahrnuté v závete, závisí od toho, kto je závetným dedičom. Ak je to tretia osoba bez príbuzenského vzťahu, napríklad priateľka poručiteľa, nemá nárok žiadať dedičstvo nezahrnuté v závete, pretože chýba dedičský titul. Môže dostať len to, čo jej bolo závetom odkázané. Ak závetným dedičom je dedič, ktorý prichádza do úvahy aj ako dedič zo zákona, majetok nezahrnutý do závetu sa prededí podľa zákona, a teda má právo na svoj zákonný dedičský podiel a bude dediť zo zákona aj zo závetu.
Ak mal napríklad poručiteľ dvoch synov a vlastnil dve nehnuteľnosti a závetom odkáže jednému synovi celú nehnuteľnosť, druhá nehnuteľnosť sa bude dediť podľa prvej dedičskej skupiny, každý syn rovným dielom. Uvedené platí za predpokladu, ak opomenutý dedič uzná závet, teda súhlasí, aby jeho brat dostal dom, tak ako mu to bolo odkázané v závete. Opomenutý dedič môže namietať relatívnu neplatnosť závetu a žiadať, aby sa mu dostalo aspoň toľko, koľko mu garantuje zákon, teda pri maloletých potomkoch celý zákonný dedičský podiel a pri plnoletých potomkoch aspoň polovica z ich zákonného podielu. Je tu možnosť namietať aj takzvanú absolútnu neplatnosť závetu ako celku, o čom by rozhodol súd v osobitnom konaní o určenie neplatnosti právneho úkonu. V tomto prípade by bolo dedičské konanie až do rozhodnutia súdu prerušené.
Dedičské konanie sa začína približne mesiac po smrti poručiteľa. Notár, ktorému je spis pridelený, začne šetrenie o majetku poručiteľa a to môže trvať dva až šesť mesiacov, podľa rýchlosti inštitúcií, s ktorými v tomto spolupracuje. Osloviť musí banky aj kataster nehnuteľností, nahliadnuť do evidencie vozidiel a podobne. Ak sa dedičia dohodnú na prvom pojednávaní, môže notár vec ukončiť dedičským rozhodnutím, teda vydaním osvedčenia o dedičstve. Ak sa dohodnúť nedokážu, môže sa dedičský spor naťahovať aj niekoľko rokov.
Hádky medzi príbuznými často spôsobuje aj darovanie nehnuteľnosti niektorému z potomkov. V dedičskom konaní následkom toho pomerne často nastáva situácia, keď sa niektorý z dedičov cíti ukrivdený, pretože dostal menej napríklad ako súrodenec, ktorý sa staral o chorú matku. „V praxi sa notári často stretávajú so snahou dedičov napadnúť darovaciu zmluvu, na základe ktorej poručiteľ za života previedol nehnuteľnosť na niektorého z dedičov. Treba si však uvedomiť, že nejde o prípad vydedenia. Ak poručiteľ darovaciu zmluvu podpísal pri plnom vedomí, nebol pod vplyvom liekov, netrpel psychickou chorobou ani pod nátlakom, je zbytočné púšťať sa do súdneho sporu,“ vysvetľuje právnička. Ak by bol poručiteľ pod vplyvom liekov alebo mal vážnu psychickú chorobu, prípadne bol na neho vyvíjaný nátlak, tak by podľa právničky išlo o dôvody, ktoré by zakladali neplatnosť darovacej zmluvy. V takomto prípade je možné zmluvu napadnúť. Ak však zmluva spĺňa právne náležitosti, je zbytočné očakávať, že ju súd vyhlási za neplatnú. Nespokojní dedičia tak len predĺžia trvanie dedičského konania a vyporiadanie dedeného majetku.
To, že najviac dedičských sporov sa týka dedenia nehnuteľností, dokazujú aj problémy týkajúce sa delenia dedenej poľnohospodárskej pôdy. Zákon totiž zakazuje rozdeliť poľnohospodársku pôdu tak, aby vznikla parcela s výmerou menšou ako 2 000 štvorcových metrov, a teda spoluvlastnícky podiel v takejto výmere. Pri lese ide výmeru 5 000 štvorcových metrov. Ak sa v takomto prípade dedičia nedohodnú, musí rozhodnúť súd. Podľa právničky je vždy lepšie dohodnúť sa, komu aký podiel pripadne pri dodržaní spomínaného zákona, ako riešiť delenie pôdy cez súdny spor.