Občiansky zákonník stanovuje, že pri dedení zo zákona sa dedičovi do jeho podielu započíta to, čo za života poručiteľa od neho bezplatne dostal, pokiaľ nejde o obvyklé darovanie. Pri dedení zo závetu sa však toto započítanie nerobí automaticky. Urobí sa len vtedy, ak na to dal poručiteľ príkaz alebo ak by inak obdarovaný dedič bol oproti dedičovi uvedenému v ustanovení § 479 Občianskeho zákonníka (teda neopomenuteľnému dedičovi) neodôvodnene zvýhodnený.
Ak otec každej zanechal závetom len 5 000 eur, môžu dcéry závet napadnúť pre neplatnosť z dôvodu, že sa im nedostalo toľko, koľko by sa im malo dostať pri dedení zo zákona (teda aspoň jedna polovica dedičského podielu zo zákona).
Ak by dcéry závet napadli a súd by vyhlásil závet otca v tejto časti za neplatný, mohli by zdediť väčší majetok. Polovicu majetku by však určite nezdedili, pretože byt aj chata boli určite v podielovom spoluvlastníctve otca a jeho ženy. Teda predmetom dedenia bude len otcova polovica domu a chaty.
Otec zanechal dve dcéry a jednu manželku, zo zákona patrí každému z dedičov po tretine z dedičstva, teda po 1/6 z bytu a chaty by mala zdediť každá zo sestier a manželka otca.