Platí pritom, že každý môže získať dávky len z toho poistenia, na ktoré si platí odvody. Zamestnanci pracujúci na zmluvu, platia zvyčajne odvody na nemocenské poistenie, poistenie v nezamestnanosti a dôchodkové poistenie. Živnostníci, ktorým vznikne povinné poistenie, musia platiť odvody na nemocenské a dôchodkové poistenie. Dohodári platia rovnaké odvody ako klasickí zamestnanci, študenti a dôchodcovia však môžu využiť odvodovú úľavu.
„Zo systému nemocenského poistenia zamestnancovi môže vzniknúť nárok na nemocenské, ošetrovné a tiež nárok na dávku materské. Zo systému dôchodkového poistenia môže vzniknúť zamestnancovi nárok na starobný dôchodok, invalidný dôchodok, prípadne nárok na predčasný starobný dôchodok. Z úrazového poistenia vzniká zamestnancom, ktorí utrpeli pracovný úraz alebo im bola zistená choroba z povolania, nárok na úrazové dávky,“ povedal riaditeľ komunikačného odboru Sociálnej poisťovne Peter Višváder.
Pre zamestnancov, ale aj živnostníkov platí, že výška zaplatených odvodov priamo ovplyvňuje výšku dávok, na ktoré môže mať daný človek nárok. Dávky sa totiž počítajú z rovnakého vymeriavacieho základu ako odvody. U zamestnancov a dohodárov sa vymeriavací základ rovná ich hrubej mzde. U živnostníkov sa vymeriavací základ počíta z ich zisku. Ak im však vznikne povinné poistenie, musia odvody platiť aspoň z minimálneho vymeriavacieho základu, ktorý je v tomto roku na úrovni 456 eur. Živnostník, ktorý má takýto vymeriavací základ, musí mesačne platiť odvody do Sociálnej poisťovne vo výške 160,28 eura.
Nemocenská dávka v prvých troch dňoch dosahuje 25 percent denného vymeriavacieho základu a od štvrtého dňa je to 55 percent. Ak sa niekto stará napríklad o choré dieťa a poberá dávku ošetrovné, dostáva od prvého dňa 55 percent vymeriavacieho základu. Materské zase dosahuje 75 percent vymeriavacieho základu, čo znamená, že žena na materskej dovolenke dostáva približne rovnakú sumu, aký bol jej doterajší čistý plat.
Zamestnanci, ktorí prídu o prácu, môžu požiadať o dávku v nezamestnanosti. Podmienkou na jej získanie je, že v posledných štyroch rokoch boli aspoň dva roky poistení. Nemusí ísť pritom o súvislé poistenie. Dávka v nezamestnanosti dosahuje 50 percent z vymeriavacieho základu, to znamená, že zamestnanec dostane približne polovicu svojej doterajšej hrubej mzdy. Maximálne sa dávka v nezamestnanosti počíta z dvojnásobku priemernej mzdy a poberať ju možno najviac pol roka.
Na starobný dôchodok má zase človek nárok v prípade, ak odpracuje aspoň 15 rokov a dovŕši dôchodkový vek. Ten je v tomto roku 62 rokov a 139 dní. Dva roky pred dosiahnutím dôchodkového veku možno požiadať o predčasný dôchodok. Jeho výška sa počíta rovnako ako suma starobného dôchodku, no za každých aj začatých 30 dní, ktoré žiadateľovi chýbajú do dosiahnutia dôchodkového veku, sa vypočítaná suma zníži o pol percenta. Toto zníženie dôchodku je pritom trvalé.
Penzisti a študenti sa môžu vyhnúť plateniu odvodov
Dôchodcovia
- Poberatiela starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku, invalidného dôchodku, výsluhového dôchodku po dovŕšení dôchodkového veku alebo poberatelia invalidného výsluhového dôchodku pracujúci na dohodu o vykonaní práce alebo dohodu o pracovnej činnosti si môžu určiť v jednom kalendárnom mesiaci jednu dohodu, z ktorej nebudú platiť poistné na dôchodkové poistenie, ak príjem z tejto dohody za kalendárny mesiac nepresiahne 200 eur.
- Ak by dôchodca z určenej dohody za kalendárny mesiac zarobil viac ako 200 eur, platí poistné len z rozdielu medzi dosiahnutým príjmom a sumou 200 eur.
- Vďaka odvodovej úľave môže pracovať na dohodu aj poberateľ predčasného starobného dôchodku bez toho, aby mu Sociálna poisťovňa zastavila výplatu predčasného starobného dôchodku – môže poberať predčasný starobný dôchodok a zároveň pracovať na dohodu. Ak jeho príjem za kalendárny rok presiahne 2 400 eur, Sociálna poisťovňa zastaví výplatu predčasného starobného dôchodku a v ďalšom kalendárnom roku mu výplatu obnoví a zúčtuje.
- Penzisti, ktorí využijú odvodovú úľavu a nebudú vôbec platiť odvody na dôchodkové poistenie, nebudú mať nárok ani na zvýšenie svojho dôchodku. Sociálna poisťovňa totiž zvyšuje dôchodky len tým pracujúcim penzistom, ktorí sú povinne dôchodkovo poistení.
- Podobne na tom budú aj invalidní dôchodcovia. Tým sa síce invalidná penzia nezvyšuje na základe toho, že pracujú, ale zaplatené odvody sa im zohľadňujú pri výpočte starobného dôchodku. Keď dovŕšia dôchodkový vek, môžu požiadať o starobný dôchodok. Sociálna poisťovňa im vypočíta jeho výšku a porovná ju s invalidným dôchodkom. Vyplácať im bude tú penziu, ktorá bude vyššia.
Študenti
- Všetci študenti môžu využiť výnimku z platenia odvodov do Sociálnej poisťovne pri dohode o brigádnickej práci študentov, ak na ňu zarobia maximálne 200 eur mesačne.
- Ak má žiak alebo študent uzatvorených viacero dohôd, výnimku na neplatenie poistného na dôchodkové poistenie môže využiť iba pri jednej z dohôd. O výnimku žiada študent u svojho zamestnávateľa na tlačive Oznámenie a čestné vyhlásenie k dohode o brigádnickej práci študentov.
- Pre uplatnenie výnimky je potrebné splniť tri podmienky:
- ide o dohodu o brigádnickej práci študentov,
- žiak alebo študent ju určí ako dohodu na neplatenie poistného,
- zárobok z nej nepresiahne stanovenú hranicu mesačného príjmu 200 eur (pri dohode s pravidelným mesačným príjmom), alebo priemerný mesačný príjem v tejto výške (pri dohode s nepravidelným príjmom).