V prípade určenia neplatnosti spotrebiteľskej zmluvy je nutné podľa informácií Centra právnej pomoci individuálne posúdenie spotrebiteľskej zmluvy v kontexte jej uzatvárania s prihliadnutím na zákonnú úpravu. V súvislosti so zmluvou sa zároveň posudzujú aj všeobecné obchodné podmienky, ktoré sú súčasťou zmluvy. Posudzovať treba každé jedno zmluvné ustanovenie individuálne, ale aj vo vzájomnej súvislosti, keďže zmluvy sú často koncipované neprehľadne so vzájomne sa odkazujúcimi ustanoveniami. Základné právne posúdenie neprijateľných zmluvných podmienok sa riadi ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Neplatnosť zmluvy, prípadne jej časti, vyhlasuje súd v rámci súdneho konania na návrh účastníka konania – spotrebiteľa.
Práva spotrebiteľa
Centrum právnej pomoci: „V praxi sa vyskytujú prevažne dve možnosti, a to vyslovenie úplnej neplatnosti spotrebiteľskej zmluvy alebo vyslovenie neplatnosti len jej častí – ustanovení, pričom zvyšné dojednania ostávajú v platnosti. V zásade pri určení neplatnosti celej spotrebiteľskej zmluvy, musí táto obsahovať množstvo neprijateľných zmluvných podmienok, prípadne musí byť natoľko neurčitá, že sa z textu zmluvy a zo všeobecných obchodných podmienok nedá jednoznačne vyjadriť obsah záväzku, teda to, čo má tá-ktorá strana plniť a na čo má nárok. V praxi ide prevažne o mimoriadne krátke spotrebiteľské zmluvy formulárového typu písané strohým štýlom.“
Spotrebiteľ sa však môže stretnúť aj so zmluvou, ktorá je písaná obšírne, ale jednotlivé ustanovenia zmluvy sa dajú vyložiť viacerými spôsobmi, prípadne vôbec. Ide napríklad o dojednanie: „oznámenie sa doručí druhej strane zmluvy“ – z textu nie je jasné, o aké druhy oznámení ide, akou formou bude doručovanie prebiehať, aká je lehota na doručenie, teda sa nedajú z ustanovenia zistiť ani základné informácie. Druhým príkladom je však ustanovenie: „doručovanie sa riadi základnými princípmi a podnikateľskou politikou veriteľa, ktorý určí vhodný spôsob doručovania podľa okolností prípadu a druhu doručenky, a to najmä výberom z možnosti doručovania e-mailom, telefonicky alebo inou obdobnou elektronickou službou, prípadne sa použije poštová preprava doručenkou. Poštová preprava doručenkou bude zasielaná na adresu druhej strany zmluvy podľa jej kontaktných údajov, pričom v prípade neprevzatia sa uloží na pošte. Ak sa zásielka nepreberie v odbernej lehote, má sa za to, že zásielka bola doručená dňom odoslania zmluvnou stranou.“ Na prvý pohľad sa síce môže zdať, že takéto dojednanie je oproti prvému príkladu precíznejšie, no pri bližšom posúdení je zrejmé, že je rovnako nejasné. Druhý príklad rovnako nespresňuje presnú voľbu druhu a spôsobu doručovania, navyše sa odvoláva na vágne pojmy, akými sú princípy, vhodný spôsob doručovania a podnikateľská politika. Navyše druhý príklad obsahuje modifikáciu fikcie doručenia vlastnú výhradne pre štátne orgány v prípade neprevzatia zásielky, o to horšiu, že dátumom doručenia sa chápe dátum odoslania.
Predtlačené zmluvy
Centrum právnej pomoci: „V praxi môže takéto dojednanie spôsobiť hrubú nerovnováhu v právach spotrebiteľa a dodávateľa. Z príkladov je zrejmé, že treba posudzovať mieru neplatnosti spotrebiteľskej zmluvy s prihliadnutím na všetky možné okolnosti, ktoré môžu nastať. Najvhodnejšie je si spotrebiteľskú zmluvu a všeobecné obchodné podmienky, súvisiace dokumenty dôkladne prečítať, prípadne si ju vziať domov a preštudovať. V praxi sú obdobné zmluvy podpisované v relatívne krátkom časovom slede s cieleným nedostatkom času. V súvislosti s krátkosťou času a inými faktormi, ktoré sú spôsobilé natoľko ovplyvniť správanie spotrebiteľa, že pristúpi k záväzku a podpíše zmluvu, ktorú by za normálnych okolností nepodpísal, je potrebné uviesť ustanovenie § 49 Občianskeho zákonníka: účastník, ktorý uzavrel zmluvu v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok, má právo od zmluvy odstúpiť. Odstúpenie od zmluvy znamená, že každá zmluvná strana si je povinná vrátiť vzájomné plnenia a zmluva sa ruší od začiatku.“
Podstatným faktorom ovplyvňujúcim platnosť či neplatnosť jednotlivých zmlúv, prípadne ich ustanovení, je aj ich predpripravenosť, formulácia a samotné tlačivá a listiny, na ktoré sa spotrebiteľ podpisuje. Jednoducho povedané, súdy by mali prihliadať i na skutočnosti, že zmluva má formu tlačiva s predtlačeným textom a okienkami napríklad nasledujúcou formou: „Spoločnosť XY poskytuje úver vo výške… pričom RPMN činí…, ktorý má dlžník splatiť v… splátkach, počnúc…“ alebo „úver sa poskytuje na podnikateľský účel/nepodnikateľský účel/výkon slobodného povolania/na rekonštrukciu nehnuteľnosti. Teda môže ísť o súvislý text s vyznačenými medzerami na dopísanie vhodných a konkrétnych údajov o spotrebiteľovi alebo o text, v ktorom sa prečiarknutím alebo zakrúžkovaním zvolí jedna z možností zmluvy. Špecifikom je zmluva pripravená vopred tak, aby pokryla čo najviac možných situácií a klientov – je hromadného charakteru.
Posúdenie dobrých mravov
Na posúdenie ustanovení zmluvy ako individuálne dojednaných nestačí len vyhlásenie obsiahnuté v texte zmluvy, ale dodávateľ musí náležite dokázať skutočnosti o vyjednávaní a upravení textu zmluvy pre potreby spotrebiteľa. V praxi sa individuálne dojednania a úprava podmienok pre spotrebiteľa vyskytujú zriedkavo, keďže ľudia ani nemajú vedomosť o tom, že existuje takáto alternatíva. Zároveň však treba dodať, že úprava splátok a výška úveru sa v zásade nepokladá za individuálne zmluvné dojednanie.
Samostatné kritérium na posúdenie platnosti alebo neplatnosti zmluvy, prípadne jej ustanovenia, tvorí hľadisko dobrých mravov. Pojem dobré mravy síce nie je priamo a vyčerpávajúco určený v zákone, no dajú sa pod nimi chápať „pravidlá správania sa, ktoré sú v prevažnej miere v spoločnosti uznávané a tvoria základ fundamentálneho hodnotového poriadku“. Jednoducho povedané, ide o základné hodnotové, etické a morálne zásady spoločnosti, piliere na ktorých je spoločnosť postavená. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka je neplatný právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.
Hlavná zmluva a adhézne zmluvy
Ďalšou oblasťou, ktorú treba spomenúť, sú tzv. adhézne zmluvy, ktoré tvoria akýsi doplnok hlavnej spotrebiteľskej zmluvy. V praxi ide o široké spektrum doplnkových zmlúv, medzi ktoré najčastejšie patria: Dohoda o zrážkach zo mzdy, Rozhodcovská zmluva, Mediačná dohoda, Dohoda o zmenkovom vyplňovacom práve, Dohoda o revolvingu (automatickom opakovanom poskytnutí úveru po splnení určitých podmienok), Dohoda o udelení splnomocnenia, Ručiteľská listina, Záložná zmluva a podobne.
Podstatou adhéznych zmlúv je, že svoju platnosť a legitimitu odvodzujú z hlavnej spotrebiteľskej zmluvy, teda v prípade vyslovenia jej neplatnosti alebo zrušenia hlavnej zmluvy automaticky zanikajú i pridružené adhézne zmluvy. Spomínané však už neplatí, naopak. Adhézna zmluva sa môže vysloviť súdnym rozhodnutím za neplatnú, no hlavná spotrebiteľská zmluva ostáva naďalej v platnosti a účinnosti. Pri existencii hlavnej zmluvy a viacerých adhéznych zmlúv, pokiaľ vzájomne nesúvisia, je možné sa súdnou cestou domáhať neplatnosti hlavnej zmluvy, a tým aj adhéznych, alebo potom tej-ktorej konkrétnej adhéznej zmluvy, prípadne viacerých adhéznych zmlúv.