K dedeniu zo zákona dochádza aj vtedy, ak poručiteľ síce zanechal závet, ale opomenul v ňom neopomenuteľných dedičov. Neopomenuteľnými dedičmi sú maloletí potomkovi poručiteľa, ktorí musia dostať z dedičstva po poručiteľovi aspoň toľko, koľko predstavuje ich dedičský podiel zo zákona, a plnoletí potomkovia, ktorí musia dostať z dedičstva aspoň toľko, koľko by predstavovala polovica ich podielu, keby malo dôjsť k dedeniu zo zákona.
Dedenie zo zákona nastane aj vtedy, ak predmetom závetu nie je rozdelenie celého majetku poručiteľa, alebo ustanovený dedič bude v čase smrti poručiteľa nespôsobilým dediť, odmietne dedičstvo alebo zomrie skôr ako poručiteľ. Potrebné je upozorniť na to, že do dedičovho podielu sa započíta všetko, čo za života poručiteľa dedič od poručiteľa bezplatne dostal. Výnimku predstavujú obvyklé (príležitostné) dary, napríklad k sviatkom či výročiam.
Pri dedení zo zákona sú stanovené štyri skupiny dedičov, ktoré sú na dedenie povolané postupne. Ak dedia dedičia určitej skupiny, vylučujú sa tým z dedenia všetci dedičia, ktorí patria do skupiny s horším poradím (prvá skupina vylučuje všetky ostatné, druhá vylučuje tretiu a štvrtú a tretia vylučuje štvrtú). Manžel poručiteľa vystupuje však aj v prvej, aj v druhej dedičskej skupine. V druhej a tretej skupine vystupujú osoby, ktoré za daných podmienok žili s poručiteľom v spoločnej domácnosti.
Prvú skupinu dedičov zo zákona tvoria poručiteľove deti a manžel. V prvom rade je nutné vyporiadať bezpodielové spoluvlastníctvo manželov v spojení so zánikom manželstva. Ak poručiteľovo dieťa nededí (ak sa poručiteľovej smrti nedožije, dedičstvo odmietne, stane sa nespôsobilým dediť), nadobudnú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti, čiže vnuci poručiteľa. V prvej dedičskej skupine môžu byť poručiteľove deti samostatnými dedičmi. Neplatí to však pre poručiteľovho manžela, pokiaľ poručiteľ deti nemal, prechádza manžel do druhej skupiny dedičov.
V druhej skupine sa dedí tak, že ak nededia poručiteľovi potomkovia, dedí poručiteľov manžel, poručiteľovi rodičia a tí, ktorí s ním žili najmenej po dobu jedného roka v spoločnej domácnosti a ktorí sa z tohto dôvodu starali o jeho domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa. Dedičia z tejto i skupiny dedia rovnakým dielom, manžel však vždy najmenej polovicu dedičstva. Platí, že manžel dedí za rovnakých podmienok ako v prvej skupine. Pozostalý manžel je oproti ostatným dedičom tejto skupiny zvýhodnený rozsahom svojho podielu.
Ak nededia potomkovia ani manžel, dedičov tretej skupiny tvoria poručiteľovi súrodenci a tí, ktorí s ním žili najmenej po dobu jedného roka v spoločnej domácnosti a ktorí sa z tohto dôvodu starali o jeho domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa. Ak niektorý zo súrodencov nededí, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti. Na rozdiel od predchádzajúcich dedičských skupín nikto neprechádza do poslednej, štvrtej dedičskej skupiny a každý z nich môže byť samostatným dedičom, čiže môže zdediť celý majetok po poručiteľovi. Ak žiaden dedič nededí v tretej skupine, vo štvrtej skupine dedia rovnakým dielom prarodičia poručiteľa, a ak nededí žiaden z nich, dedia rovnakým dielom ich deti.