Zrušenie letu zo strany leteckej spoločnosti z dôvodu výskytu koronavírusu je považované za tzv. mimoriadnu okolnosť a cestujúci majú nárok na preplatenie 100 % ceny letenky alebo náhradný let.
Ako ďalej informuje Európske spotrebiteľské centrum, v rámci týchto možností sa cestujúci môžu individuálne rozhodnúť, výberom jednej z alternatív ale automaticky stráca nárok na druhú. Vzhľadom na aktuálnu situáciu výskytu koronavírusu však centrum odporúča zvoliť prvú možnosť, nakoľko poskytnutie náhradného letu môže byť vzhľadom na uvádzané prognózy značne komplikované. Lehota na vrátenie 100 % ceny letenky je pritom v rozmedzí 1 až 8 týždňov.
Zrušený let
Ak let do rizikovej destinácie nebol zrušený, ale cestujúci má obavy a z dôvodu pravdepodobnosti nakazenia nemá záujem letieť, môže požiadať svojho leteckého prepravcu o zrušenie letenky. Niektoré letecké spoločnosti, ako napríklad American Airlines, Emirates, United Airlines či Air France, z tohto dôvodu vydali všeobecné prehlásenie, že sa vzdávajú svojich nárokov v prípade zrušenia letenky a cestujúci si tak môžu svoju letenku bez ďalších poplatkov zrušiť priamo u prepravcu. „Bezplatné zrušenie letenky je preto potrebné overiť si priamo u leteckej spoločnosti, ktorá má konkrétny let prevádzkovať,“ konštatuje centrum.
Ak si spotrebitelia naplánovali svoju dovolenku priamo prostredníctvom cestovnej kancelárie, môžu požiadať o odstúpenie od zmluvy bez zaplatenia storno poplatkov. Podľa zákona o zájazdoch, je totiž cestujúci „oprávnený odstúpiť od zmluvy o zájazde pred začatím zájazdu bez zaplatenia odstupného, ak v cieľovom mieste alebo v jeho bezprostrednej blízkosti nastanú neodvrátiteľné a mimoriadne okolnosti, ktoré významne ovplyvnia poskytovanie zájazdu alebo prepravu cestujúcich do cieľového miesta“. Z dôvodovej správy k zákonu pritom podľa centra vyplýva, že mimoriadne a neodvrátiteľné okolnosti môžu zahŕňať aj významné riziko pre ľudské zdravie.
Riziko pre zdravie
„Pri posudzovaní, či v dovolenkovej destinácii ide o významné riziko pre ľudské zdravie, spotrebiteľom radíme, aby sledovali oznamy a upozornenia pred cestovaním zverejnené na stránke Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR. Ak rezort zverejní odporúčanie zvážiť nevyhnutnosť cestovania či odporúčanie necestovať v súvislosti s možnou nákazou ochorením COVID-19, je možné uvedenú situáciu vyhodnotiť ako mimoriadnu okolnosť, nakoľko v oblasti existujú významné riziká pre ľudské zdravie. V tomto prípade by spotrebitelia mali mať právo na vrátenie všetkých platieb, ktoré cestovnej kancelárii zaplatili,“ objasňuje centrum.
Zároveň však pripomína, že cestovné kancelárie nie sú pri posudzovaní mimoriadnych a neodvrátiteľných okolností viazané zverejnenými odporúčaniami ministerstva zahraničných vecí. „Je preto možné, že niektorým spotrebiteľom sa nepodarí odstúpiť od zmluvy bez zaplatenia storno poplatkov. Ak spotrebiteľ nie je spokojný s riešením jeho odstúpenia od zmluvy zo strany cestovnej kancelárie, môže využiť dostupné prostriedky mimosúdneho, prípadne súdneho riešenia,“ radí centrum a dodáva, že v prípade riešenia sporu s cestovnou kanceláriou by argumentácia založená na odporúčaní zverejnenom na webstránke rezortu spotrebiteľom mohla pomôcť.
Ak si však spotrebitelia naplánovali svoju dovolenku individuálne, teda bez cestovnej kancelárie, nevzťahuje sa na nich zákon o zájazdoch. Objednané služby cestovného ruchu môže zrušiť podľa všeobecných obchodných podmienok poskytovateľa predmetnej služby. „Možnosť zrušenia ubytovania bez poplatkov napriek dohodnutým podmienkam storna môže byť prejavom dobrej vôle ubytovateľa. Je potrebné čo najskôr kontaktovať ubytovacie zariadenie za účelom zistenia podmienok storna,“ odporúča centrum.
Na záver pritom upozorňuje, že z poistenia storna zájazdu nevzniká poistenej osobe nárok na poistné plnenie, a to ani v prípade, ak ministerstvo zahraničných vecí zverejní oficiálne stanovisko s odporúčaním necestovať do oblastí postihnutých koronavírusom. „V súlade s platnými všeobecnými poistnými podmienkami jednotlivých poisťovní by takýto nárok vznikol iba v prípade, ak by takéto oficiálne stanovisko s odporúčaním necestovať zverejnilo ministerstvo v súvislosti so živelnou udalosťou, vojnou, občianskymi nepokojmi alebo terorizmom,“ uvádza centrum.
Sieť európskych spotrebiteľských centier bola vytvorená Európskou komisiou v roku 2005. Európske spotrebiteľské centrum je v každom členskom štáte Európskej únie, ako aj v Nórsku, na Islande a vo Veľkej Británii. Ich cieľom je informovať spotrebiteľov o ich právach pri nakupovaní v rámci únie a zadarmo im pomáhať riešiť cezhraničné spory s obchodníkmi.