Koronavírus: Aká môže byť výška vašej dávky v nezamestnanosti?

, 14.04.2020 06:00
manželia, párik, notebook, úsmev
Ilustračné foto. Autor:

Kvôli koronavírusu prišlo o prácu veľa ľudí. Kto má nárok na dávku v nezamestnanosti a ako o ňu požiadať?

Kto má nárok na dávku v nezamestnanosti

Povinne poistená osoba v nezamestnanosti – zamestnanec, ktorý je povinne nemocensky poistený. Je to fyzická osoba v právnom vzťahu, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem podľa zákona o sociálnom poistení, okrem:

  • fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe dohody o brigádnickej práci študentov
  • fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti, ktorá má priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok, invalidný dôchodok, výsluhový dôchodok a dovŕšila dôchodkový vek, invalidný výsluhový dôchodok
  • žiaka strednej školy a študenta vysokej školy pri praktickom vyučovaní v období odbornej (výrobnej) praxe
  • fyzickej osoby v pracovnom pomere alebo štátnozamestna­neckom pomere, ak bola pred vznikom pracovného pomeru alebo štátnozamestna­neckého pomeru:
  • dlhodobo nezamestnaný občan a dôvodom vyradenia z evidencie uchádzačov o zamestnanie bol vznik tohto pracovného pomeru alebo štátnozamestna­neckého pomeru. Ak k tomu istému dňu vzniklo viac pracovných pomerov alebo štátnozamestna­neckých pomerov, za ten, ktorý bol dôvodom vyradenia z evidencie uchádzačov o zamestnanie, sa považuje ten pracovný pomer alebo štátnozamestnanecký pomer, na ktorého základe bola podaná prihláška do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia ako prvá, alebo
  • vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej šesť po sebe nasledujúcich mesiacov, má trvalý pobyt v najmenej rozvinutom okrese a dôvodom vyradenia z evidencie uchádzačov o zamestnanie bol vznik tohto pracovného pomeru alebo štátnozamestna­neckého pomeru
  • suma jej mesačného príjmu z tohto pracovného pomeru alebo štátnozamestna­neckého pomeru nie je vyššia ako 67 % priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve SR zistenej Štatistickým úradom SR za rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol pracovný pomer alebo štátnozamestna­necký pomer
  • jej nevzniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti
  • voči jej zamestnávateľovi Sociálna poisťovňa neeviduje ku dňu vzniku tohto pracovného pomeru alebo štátnozamestna­neckého pomeru pohľadávku na poistnom na sociálne poistenie a príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie, ktorú možno predpísať a ktorá je splatná k poslednému dňu kalendárneho mesiaca, ktorý dva mesiace predchádza kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikol tento pracovný pomer alebo štátnozamestna­necký pomer
  • jej zamestnávateľ neznížil počet zamestnancov z dôvodu prijatia tejto fyzickej osoby a odo dňa vzniku tohto pracovného pomeru alebo štátnozamestna­neckého pomeru neuplynulo viac ako 12 kalendárnych mesiacov.
  • fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe dohody o zaradení do aktívnych záloh podľa osobitného predpisu.

Dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti:

je fyzická osoba, ktorá je súčasne dobrovoľne nemocensky poistená a dobrovoľne dôchodkovo poistená

je samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá má na území Slovenska trvalý pobyt, povolenie na prechodný pobyt alebo povolenie na trvalý pobyt a

je povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená alebo

má prerušené povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby

od 11. dňa potreby osobného a celodenného ošetrovania fyzickej osoby alebo potreby osobnej a celodennej starostlivosti o dieťa do skončenia potreby tohto ošetrovania alebo tejto starostlivosti a v období, v ktorom má nárok na rodičovský príspevok podľa zákona o rodičovskom príspevku v znení neskorších predpisov, ak podľa svojho vyhlásenia nevykonáva činnosť povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby.

Zdroj: Sociálna poisťovňa

Ako požiadať o dávku v nezamestnanosti

Dávka v nezamestnanosti je dávka, ktorá je po splnení zákonných podmienok vyplácaná zo základného fondu poistenia v nezamestnanosti a ktorá slúži na zabezpečenie príjmu poistenca v dôsledku nezamestnanosti.

Kto má nárok

Nárok na dávku má uchádzač o zamestnanie (registrovaný v evidencii uchádzačov o zamestnanie na úrade práce sociálnych vecí a rodiny), ktorým je povinne poistená osoba v nezamestnanosti, teda zamestnanec alebo dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti, ktorá splnila všetky zákonné podmienky. Povinné poistenie v nezamestnanosti vzniká aj na základe dohôd o vykonaní práce a dohôd o pracovnej činnosti s pravidelným mesačným príjmom.

Uplatnenie nároku

Poistenec si uplatňuje nárok na dávku v nezamestnanosti v Sociálnej poisťovni príslušnej podľa miesta trvalého pobytu na základe písomnej žiadosti. Považuje sa za ňu oznámenie úradu práce, sociálnych vecí a rodiny o zaradení do evidencie uchádzačov o zamestnanie. K žiadosti sa súčasne predkladá vyplnené tlačivo Žiadosť o dávku v nezamestnanosti, ktorej súčasťou je aj Poučenie žiadateľa o dávku v nezamestnanosti a poberateľa dávky v nezamestnanosti.

Podmienky nároku

Základnou podmienkou nároku je, aby poistenec v posledných štyroch rokoch (od 1. januára 2018), resp. troch rokoch (do 31. decembra 2017) pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie bol poistený v nezamestnanosti najmenej dva roky, teda 730 dní. Predpoklad nároku na dávku v nezamestnanosti je podmienený obdobím účasti na poistení v nezamestnanosti.

Spôsob skončenia pracovnoprávneho vzťahu nemá vplyv na nárok na dávku v nezamestnanosti, jej výšku ani na obdobie jej poskytovania. Takisto ani dohodnutý pracovný pomer na neurčitý čas alebo určitú dobu.

Výška dávky

Dávka v nezamestnanosti sa poskytuje za dni a jej výška je 50 % denného vymeriavacieho základu. (50 % x DVZ x počet dní v mesiaci).

Denný vymeriavací základ (DVZ) na určenie sumy dávky v nezamestnanosti je podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých poistenec zaplatil poistné na poistenie v nezamestnanosti alebo poistné na výsluhový príspevok podľa zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov dosiahnutých v rozhodujúcom období, a počtu dní rozhodujúceho obdobia.

Rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je obdobie dvoch rokov predchádzajúcich dňu, v ktorom vznikol nárok na dávku v nezamestnanosti. Z rozhodujúceho obdobia na zistenie denného vymeriavacieho základu sa vylučujú obdobia, za ktoré poistenec nie je povinný platiť poistné na poistenie v nezamestnanosti (podľa § 140) alebo poistné na výsluhové zabezpečenie podľa zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov.

Ak v rozhodujúcom období nie sú dva roky, za ktoré možno zistiť denný vymeriavací základ na určenie sumy dávky v nezamestnanosti, denný vymeriavací základ sa zistí z tohto kratšieho obdobia.

Denný vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.

Denný vymeriavací základ na určenie výšky dávky v nezamestnanosti je najviac vo výške určenej ako podiel 2-násobku všeobecného vymeriavacieho základu a čísla 365. Denný vymeriavací základ podľa prvej vety sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.

Všeobecný vymeriavací základ je

  • v období od 1. januára do 30. júna kalendárneho roka všeobecný vymeriavací základ, ktorý platil v kalendárnom roku dva roky predchádzajúcom kalendárnemu roku, v ktorom vznikol nárok na dávku v nezamestnanosti,
  • v období od 1. júla do 31. decembra kalendárneho roka všeobecný vymeriavací základ, ktorý platil v kalendárnom roku predchádzajúcom kalendárnemu roku, v ktorom vznikol nárok na dávku v nezamestnanosti.

Výpočet maximálneho denného vymeriavacieho základu:

Druhý polrok 2019 a prvý polrok 2020
DVZmax = 2 x VVZ/365
DVZmax = 2 × 12 156/365
DVZmax = 66,6083 eura

Denný vymeriavací základ v druhom polroku roku 2019 a v prvom polroku 2020 je najviac vo výške 66,6083 eura. Maximálna suma dávky v mesiaci, ktorý má 31 dní, je teda 1 032,50 eur a v mesiaci, ktorý má 30 dní, je 999,20 eur. Pri výpočte na druhý polrok 2019 a prvý polrok 2020 sa použil všeobecný vymeriavací základ za rok 2018.

Ak poistenec nemal v rozhodujúcom období vymeriavací základ na platenie poistného na poistenie v nezamestnanosti, denný vymeriavací základ sa určuje z vymeriavacieho základu, ktorý je mesačne najmenej vo výške 50 % jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa platí poistné, a ktorý je platný ku dňu vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti s určením pripadajúcim na jeden deň podľa počtu kalendárnych dní v mesiaci, v ktorom vznikol nárok na dávku v nezamestnanosti (§ 138 ods. 5). Tento vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor. Od 1. januára 2019 do 31. decembra 2019 suma denného vymeriavacieho základu určeného z minimálneho vymeriavacieho základu v mesiaci, ktorý má 31 dní, je 15,3871 eura, a v mesiaci, ktorý má 30 dní, je 15,9000 eura.

Od 1. januára 2020 do 31. decembra 2020 suma denného vymeriavacieho základu určeného z minimálneho vymeriavacieho základu v mesiaci, ktorý má 31 dní, je 16,3388 eura, a v mesiaci, ktorý má 30 dní, je 16,8834 eura.

Druhý polrok 2018 a prvý polrok 2019
DVZmax = 2 x VVZ/365
DVZmax = 2 × 11 448/365
DVZmax = 62,7288 eura

Denný vymeriavací základ v druhom polroku roku 2018 a v prvom polroku 2019 je najviac vo výške 62,7288 eura. Maximálna suma dávky v mesiaci, ktorý má 31 dní, je teda 972,30 eur a v mesiaci, ktorý má 30 dní, je 941,00 eur. Pri výpočte na druhý polrok 2018 a prvý polrok 2019 sa použil všeobecný vymeriavací základ za rok 2017.

Ak poistenec nemal v rozhodujúcom období vymeriavací základ na platenie poistného na poistenie v nezamestnanosti, denný vymeriavací základ sa určuje z vymeriavacieho základu, ktorý je mesačne najmenej vo výške 50 % jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa platí poistné, a ktorý je platný ku dňu vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti s určením pripadajúcim na jeden deň podľa počtu kalendárnych dní v mesiaci, v ktorom vznikol nárok na dávku v nezamestnanosti (§ 138 ods. 5). Tento vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.

Od 1. januára 2018 do 31. decembra 2018 suma denného vymeriavacieho základu určeného z minimálneho vymeriavacieho základu v mesiaci, ktorý má 31 dní, je 14,7097 eura, a v mesiaci, ktorý má 30 dní, je 15,2000 eura.

Od 1. januára 2019 do 31. decembra 2019 suma denného vymeriavacieho základu určeného z minimálneho vymeriavacieho základu v mesiaci, ktorý má 31 dní, je 15,3871 eura, a v mesiaci, ktorý má 30 dní, je 15,9000 eura.

Výplata dávky

Dávka v nezamestnanosti sa vypláca mesačne pozadu v lehote určenej Sociálnou poisťovňou. Dávky sa poukazujú na účet príjemcu dávky v banke alebo pobočke zahraničnej banky. Na žiadosť príjemcu dávky sa dávka vypláca v hotovosti (okresným okruhom alebo poštovým poukazom na výplatu). Na písomnú žiadosť poberateľa dávky sa dávka poukazuje na účet manžela (manželky) v banke alebo pobočke zahraničnej banky, ak má v čase poberania dávky právo disponovať s finančnými prostriedkami na tomto účte a ak s týmto spôsobom poukazovania dávky manžel (manželka) súhlasí.

Poistenec, ktorý bol vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie počas poberania dávky v nezamestnanosti, má nárok na výplatu dávky v nezamestnanosti za zostávajúcu časť podporného obdobia, ak v období najviac dvoch rokov bol opätovne zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie, t. j. odo dňa opätovného zaradenia do tejto evidencie. Dávka je v sume, v akej mu bola vyplácaná predchádzajúca dávka v nezamestnanosti. To znamená, že ak od vyradenia osoby z evidencie uchádzačov o zamestnanie neuplynuli dva roky a predchádzajúce podporné obdobie neuplynulo, pri opätovnom zaradení do tejto evidencie osoba má nárok na výplatu dávky v predchádzajúcej výške len za zostávajúce podporné obdobie.

Jednorazové vyplatenie 50% dávky v nezamestnanosti: Osoba má nárok na jednorazové vyplatenie 50 % dávky v nezamestnanosti za zostávajúcu časť podporného obdobia, ak obdobie poberania dávky v nezamestnanosti trvalo najmenej tri mesiace a ak o jej vyplatenie písomne požiada, nemá priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 % alebo nemá priznaný invalidný dôchodok a dovŕšil dôchodkový vek.

Prerušenie nároku

Poistenec nemá nárok na výplatu dávky v nezamestnanosti za dni, počas ktorých má nárok na výplatu nemocenského, ošetrovného, materského a počas ktorých sa mu vypláca rodičovský príspevok.

Zánik nároku

Nárok na dávku v nezamestnanosti zaniká vždy: vyradením z evidencie uchádzačov o zamestnanie, priznaním starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, uplynutím podporného obdobia v nezamestnanosti (šesť mesiacov), dňom smrti fyzickej osoby, jednorazovým vyplatením 50 % dávky v nezamestnanosti za zostávajúcu časť podporného obdobia.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Páči sa Vám tento článok? Prosíme, podporte kvalitnú žurnalistiku.

Cieľom denníka Pravda a jeho internetovej verzie je prinášať Vám každý deň aktuálne spravodajstvo, rozhovory, komentáre, reportáže, videá, ďalšie užitočné a praktické informácie ako aj čítanie a obsah pre zábavu a voľný čas.

Na to, aby sme pre Vás mohli stále a ešte lepšie pracovať, potrebujeme i Vašu podporu. Ďakujeme Vám za akýkoľvek finančný príspevok.

Podporiť Poslať SMS Predplatiť denník
#koronavírus #dávka v nezamestnanosti #Úrad práce
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku