Darca môže mať právo dožiť v darovanom dome

, 12.11.2020 10:00
manželia, rozmýšľanie, otázka
Doživotné užívanie nehnuteľnosti so sebou prináša pre darcu aj obdarovaného isté povinnosti. Autor:

Vecné bremeno v podobe práva doživotne obývať nehnuteľnosť sa spája s darovaním nehnuteľnosti. Zriaďuje sa zmluvou, ktorú uzatvárajú povinný a oprávnený z vecného bremena.

Vecné bremeno v praxi najčastejšie ukladá vlastníkovi nehnuteľnosti povinnosť strpieť určité obmedzenia v niečí prospech. Takto je to aj v prípade, ak vám niekto daruje dom či byt a zároveň si vyhradí právo v ňom ďalej bývať. Povinným z vecného bremena je vlastník nehnuteľnosti, na ktorej sa vecné bremeno zriadi, a oprávnený je osoba s právom doživotne užívať predmetnú nehnuteľnosť. Zmluva si vyžaduje písomnú formu a podpisy musia byť úradne overené.

Vecné bremeno patrí medzi vecné práva, ide o nehnuteľnosť, čiže na jeho zriadenie je potrebný vklad do katastra nehnuteľností. V katastri sa takéto právo zapisuje ako ťarcha a zostáva zachované, aj keď nastane zmena vlastníka. Pozor ale, právo doživotného bývania sa spája s oprávnenou osobou, teda osobou, v prospech ktorej bolo zriadené, a zaniká smrťou oprávnenej osoby. Občiansky zákonník vylučuje jeho prechod na inú osobu, neprechádza ani na jej prípadných dedičov.

Čo sa týka obsahu zmluvy, aj táto, ako každá iná zmluva, si vyžaduje presnú identifikáciu zmluvných strán. Nevyhnutnosťou je písomná podoba. Chýbať nesmie meno a priezvisko, adresa, rodné číslo darcu, ktorý je súčasne aj osobou povinnou z vecného bremena. Takisto sa musí do zmluvy uviesť meno a priezvisko, adresa, rodné číslo obdarovaného, ktorý je súčasne aj osobou oprávnenou z vecného bremena. Chýbať nesmú podpisy zmluvných strán a dátum uzavretia zmluvy.

Doživotné užívanie nehnuteľnosti so sebou prináša pre darcu aj obdarovaného isté povinnosti. Ten, kto je na základe práva zodpovedajúceho vecnému bremenu oprávnený užívať cudziu vec je zároveň povinný znášať primerané náklady na jej zachovanie a opravy.

Ak v dome býva darca aj obdarovaný, náklady sú obaja povinní znášať podľa miery spoluužívania. Úhrady nákladov na prevádzku nehnuteľnosti bývajú najrizikovejšou časťou takejto právnej úpravy majetkových pomerov. Stáva sa, že jedna zo zmluvných strán prestane plniť svoje povinnosti, prípadne sa absolútne odmieta podieľať na nákladoch. Vhodné je preto upraviť práva a povinnosti týkajúce sa finančných nákladov v zmluve o zriadení vecného bremena.

Zmluvne sa oplatí dohodnúť aj rozsah užívania nehnuteľnosti. V praxi sa často prejaví, že obmedzenie vlastníka nehnuteľnosti, ktorý je na základe určitého právneho titulu povinný poskytovať inej osobe bývanie v jeho nehnuteľnosti, môže byť pre obe strany v určitých situáciach obmedzujúce. Z toho dôvodu je vhodné, aby si obe strany dohodli presný spôsob a rozsah práv a povinností vyplývajúcich z vecného bremena, a konkretizovali, ktoré miestnosti majú byť prenechané na bývanie určenej osobe a podobne.

Tu je však potrebné brať do úvahy, že vo vzťahu vyplývajúcom z vecného bremena sú takmer všetky práva na strane oprávnenej osoby, teda osoby využívajúcej právo bývania. Aj keď má darca na bývanie vyhradenú len jednu miestnosť, treba vziať do úvahy to, že k bytu patrí tiež príslušenstvo – kuchyňa, sociálne zariadenie, chodba, pivnica, dvor, záhrada či prístavby.

Vecné bremená podľa Občianskeho zákonníka

Vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe.

Vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa.

Pokiaľ sa účastníci nedohodli inak, je ten, kto je na základe práva zodpovedajúceho vecnému bremenu oprávnený užívať cudziu vec, povinný znášať primerane náklady na jej zachovanie a opravy. Ak však vec užíva aj jej vlastník, je povinný tieto náklady znášať podľa miery spoluužívania.

Vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.

Zmluvou môže zriadiť vecné bremeno vlastník nehnuteľnosti, pokiaľ osobitný zákon nedáva toto právo aj ďalším osobám.

Ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.

Vecné bremená zanikajú rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. K zániku práva zodpovedajúceho vecnému bremenu zmluvou je treba vklad do katastra nehnuteľností.

Vecné bremeno zanikne, ak nastanú také trvalé zmeny, že vec už nemôže slúžiť potrebám oprávnenej osoby alebo prospešnejšiemu užívaniu jej nehnuteľnosti; prechodnou nemožnosťou výkonu práva vecné bremeno nezaniká.

Ak zmenou pomerov vznikne hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného, môže súd rozhodnúť, že sa vecné bremeno za primeranú náhradu obmedzuje alebo zrušuje. Ak pre zmenu pomerov nemožno spravodlivo trvať na vecnom plnení, môže súd rozhodnúť, aby sa namiesto vecného plnenia poskytovalo peňažné plnenie.

Ak právo zodpovedajúce vecnému bremenu patrí určitej osobe, vecné bremeno zanikne najneskôr jej smrťou alebo zánikom.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Páči sa Vám tento článok? Prosíme, podporte kvalitnú žurnalistiku.

Cieľom denníka Pravda a jeho internetovej verzie je prinášať Vám každý deň aktuálne spravodajstvo. Na to, aby sme pre Vás mohli stále a ešte lepšie pracovať, potrebujeme i Vašu podporu. Ďakujeme Vám za akýkoľvek finančný príspevok.

Podporiť Poslať SMS Predplatiť denník
#vecné bremeno
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku