Matrika oznámi úmrtie vo svojom matričnom obvode súdu príslušnému na prejednanie dedičstva. Súd začne konanie aj bez návrhu, len čo sa dozvie, že niekto zomrel alebo bol vyhlásený za mŕtveho.
Účastníkmi konania sú osoby, o ktorých sa predpokladá, že sú poručiteľovými dedičmi, štát alebo poručiteľov veriteľ.
Súd bez meškania zistí v evidencii závetov uložených u notára v úschove, ktorá je vedená v Notárskom centrálnom registri závetov, či je v nej evidovaný závet poručiteľa, listina o vydedení, alebo odvolanie týchto úkonov a u ktorého notára sú uložené.
Súd ďalej zisťuje údaje potrebné pre zistenie dedičov a pre zistenie poručiteľovho majetku a jeho dlhov a či dedičia (tí dedičia, ktorým bol poručiteľ zákonným zástupcom) potrebujú ustanoviť opatrovníka.
Ak poručiteľ zanechal závet, zistí súd jeho stav a obsah; na dožiadanie súdu tak urobí aj notár, ktorý má závet v úschove.
Ak súd zistí stav a obsahu závetu, založí sa jeho originál, pokiaľ závet nie je spísaný vo forme notárskej zápisnice, do zbierky vyhlásených závetov vedenej na súde.
Zabezpečenie dedičstva
Ak to vyžaduje všeobecný záujem alebo dôležitý záujem účastníkov, urobí súd aj bez návrhu neodkladné opatrenia. Zabezpečí dedičstvo, zverí veci osobnej potreby manželovi poručiteľa alebo inému členovi domácnosti, postará sa o predaj vecí, ktoré nemožno uschovať bez nebezpečenstva škody alebo nepomerných nákladov, prípadne ustanoví správcu dedičstva alebo časti dedičstva.
Zabezpečenie dedičstva sa robí najmä jeho uložením na súde alebo u uschovávateľa, zapečatením v poručiteľovom byte alebo na inom vhodnom mieste, zákazom výplaty u dlžníka poručiteľa alebo súpisom na mieste samom.
Správcu ustanoví súd najmä z okruhu dedičov alebo z okruhu osôb blízkych poručiteľovi; za správcu môže byť ustanovený aj notár, pokiaľ v tomto konaní nie je súdnym komisárom. Ak je predmetom dedenia podnik, ustanoví súd za správcu osobu, ktorá má skúsenosť s vedením podniku. Za správcu možno ustanoviť iba toho, kto s ustanovením súhlasí.
Ak poručiteľ nezanechal majetok, súd konanie zastaví. Ak poručiteľ zanechal majetok nepatrnej hodnoty, môže ho súd vydať tomu, kto sa postaral o pohreb, a konanie zastaví.
Ak konanie pokračuje, upovedomí súd možných dedičov o ich dedičskom práve a o možnosti dedičstvo odmietnuť v lehote jedného mesiaca odo dňa, keď súd dediča o práve dedičstvo odmietnuť upovedomí. (Lehotu môže súd z dôležitých dôvodov predĺžiť.)
Na prejednanie dedičstva nie je potrebné súdne pojednávanie, ak súd potvrdí nadobudnutie dedičstva jedinému dedičovi alebo ak dedičstvo pripadne štátu.
Ak niekto pred potvrdením nadobudnutia dedičstva tvrdí, že je dedičom, a popiera dedičské právo iného dediča, ktorý dedičstvo neodmietol, skúma súd podmienky dedičského práva oboch a v konaní pokračuje ďalej s tým, u koho si myslí, že je dedičom.
Ak však rozhodnutie o dedičskom práve závisí od zistenia sporných skutočností, tak súd sa najprv pokúsi o zmier oboch možných dedičov. Ak sa im zmieriť nepodarí, tak súd vydá uznesenie, v ktorom vyzve toho z dedičov, ktorého dedičské právo sa javí ako menej pravdepodobné, aby svoje právo uplatnil žalobou. Na podanie žaloby určí lehotu. Ak žaloba nebude podaná v stanovenej lehote, pokračuje súd v konaní bez prihliadania na práva tohto dediča.
Ako prebieha dedičské konanie
1. Po úmrtí poručiteľa (zosnulého) vystaví matričný úrad úmrtný list. Úmrtný list vystaví príslušná matrika v mieste úmrtia poručiteľa.
2. Po vystavení úmrtného listu zasiela príslušná matrika tento dokument na okresný súd, zvyčajne ide o súd podľa miesta trvalého bydliska poručiteľa.
3. Príslušný okresný súd pridelí spis notárovi, ktorý sa v tomto momente stáva notárom súdnym komisárom. Spis dostáva súdom pridelené číslo konania.
4. Notár komunikuje s dedičmi, volá ich na predbežné „vyšetrenie“, to znamená dedičia oboznamujú notára s aktívami a pasívami poručiteľa. Notár skúma a prešetruje aktíva a pasíva poručiteľa podľa dostupných možností. Komunikuje s úradmi, inštitúciami, organizáciami, spoločnosťami a v prípade nutnosti aj so súdmi a exekútormi. Po zhromaždení všetkých potrebných podkladov vytyčuje termín pojednávania dedičského konania.
5. Predvolať dedičov môže súdny komisár telefonicky aj písomne. S predvolaním zašle súpis aktív a pasív tak, ako ich zhromaždil a vyhodnotil. Ak v zozname majetku poručiteľa niečo chýba, je vhodné o tom informovať notára dopredu, aby prípadne mohol pojednávanie odročiť.
6. Dedičia by mali k jednotlivým položkám majetku poručiteľa súdnemu komisárovi predložiť aj doklady (technický preukaz od auta, výpis z účtu v banke, vkladnú knižku a iné), patria sem aj pohľadávky blízkeho voči tretím osobám, napríklad pôžičky, ktoré ľudia poručiteľovi nevrátili, preplatky na energiách, daniach, nevyplatená mzda…
7. Do pasív dedičstva, teda do poručiteľových dlhov, patria hypotekárne a spotrebné úvery, pôžičky od nebankových subjektov, nedoplatky a pohľadávky voči rôznym subjektom a tretím osobám a, samozrejme, pohrebné trovy, ktoré boli objektívne vynaložené i na pohreb blízkeho. Výšku pohrebných trov treba preukázať súdnemu komisárovi – notárovi – faktúrou, z ktorej je zrejmá nielen ich výška, ale aj osoba, ktorá sa o pohreb postarala.
8. Čo sa týka závetu, súdny komisár sa bude spoliehať nielen na odpoveď dedičov, ale vykoná aj lustráciu, vyšetrovanie v Notárskom centrálnom registri závetov, v ktorom sú evidované všetky závety spísané vo forme notárskej zápisnice alebo uložené u notára v úschove. V prípade, ak poručiteľ za svojho života navštívil notára, aby uňho prejavil svoju poslednú vôľu pre prípad svojej smrti, notár prejav jeho vôle spísal do notárskej zápisnice, ktorú po jej podpísaní poručiteľom naskenoval a registroval v Notárskom centrálnom registri závetov.
9. Na konci notár súdny komisár vystaví uznesenie o dedičstve. V ňom sú zhromaždené všetky aktíva a pasíva poručiteľa a tiež dedičská dohoda, ktorú musí po dodržaní zákona notár akceptovať. Po spísaní tohto dedičského osvedčenia je ešte 15-dňová lehota na jeho správoplatnenie, počas ktorej sa môžu dedičia odvolať. Môžu sa odvolania priamo na dedičskom pojednávaní vzdať, čím uznesenie nadobúda právoplatnosť.