Kto má nárok
Nárok na dávku má uchádzač o zamestnanie (registrovaný v evidencii uchádzačov o zamestnanie na úrade práce sociálnych vecí a rodiny), ktorým je osoba povinne poistená v nezamestnanosti, teda zamestnanec alebo osoba dobrovoľne poistená v nezamestnanosti, ktorá splnila všetky zákonné podmienky. Povinné poistenie v nezamestnanosti vzniká aj na základe dohôd o vykonaní práce a dohôd o pracovnej činnosti s pravidelným mesačným príjmom.
Uplatnenie nároku
Poistenec si uplatňuje nárok na dávku v nezamestnanosti v Sociálnej poisťovni príslušnej podľa miesta trvalého pobytu na základe písomnej žiadosti. Považuje sa za ňu oznámenie úradu práce, sociálnych vecí a rodiny o zaradení do evidencie uchádzačov o zamestnanie. K žiadosti sa súčasne predkladá vyplnené tlačivo Žiadosť o dávku v nezamestnanosti, ktorej súčasťou je aj Poučenie žiadateľa o dávku v nezamestnanosti a poberateľa dávky v nezamestnanosti. Nárok si možno uplatniť aj na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny ako súčasť žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie.
Podmienky nároku
Základnou podmienkou nároku je, aby poistenec v posledných štyroch rokoch (od 1. januára 2018), resp. troch rokoch (do 31. decembra 2017) pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie bol poistený v nezamestnanosti najmenej dva roky, teda. 730 dní. Predpoklad nároku na dávku v nezamestnanosti je podmienený obdobím účasti na poistení v nezamestnanosti.
Spôsob skončenia pracovnoprávneho vzťahu nemá vplyv na nárok na dávku v nezamestnanosti, jej výšku ani na obdobie jej poskytovania. Takisto ani dohodnutý pracovný pomer na neurčitý čas alebo určitú dobu.
Výška dávky
Dávka v nezamestnanosti sa poskytuje za dni a jej výška je 50 % denného vymeriavacieho základu. (50 % x DVZ x počet dní v mesiaci).
Denný vymeriavací základ (DVZ) na určenie sumy dávky v nezamestnanosti je podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých poistenec zaplatil poistné na poistenie v nezamestnanosti alebo poistné na výsluhový príspevok podľa zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, dosiahnutých v rozhodujúcom období a počtu dní rozhodujúceho obdobia.
Rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je obdobie dvoch rokov predchádzajúcich dňu, v ktorom vznikol nárok na dávku v nezamestnanosti. Z rozhodujúceho obdobia na zistenie denného vymeriavacieho základu sa vylučujú obdobia, za ktoré poistenec nie je povinný platiť poistné na poistenie v nezamestnanosti (podľa § 140) alebo poistné na výsluhové zabezpečenie podľa zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov.
Ak v rozhodujúcom období nie sú dva roky, za ktoré možno zistiť denný vymeriavací základ na určenie sumy dávky v nezamestnanosti, denný vymeriavací základ sa zistí z tohto kratšieho obdobia.
Denný vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.
Denný vymeriavací základ na určenie výšky dávky v nezamestnanosti je najviac vo výške určenej ako podiel 2-násobku všeobecného vymeriavacieho základu a čísla 365. Denný vymeriavací základ podľa prvej vety sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.
Všeobecný vymeriavací základ je
- v období od 1. januára do 30. júna kalendárneho roka všeobecný vymeriavací základ, ktorý platil v kalendárnom roku dva roky predchádzajúcom kalendárnemu roku, v ktorom vznikol nárok na dávku v nezamestnanosti,
- v období od 1. júla do 31. decembra kalendárneho roka všeobecný vymeriavací základ, ktorý platil v kalendárnom roku predchádzajúcom kalendárnemu roku, v ktorom vznikol nárok na dávku v nezamestnanosti.
Výpočet maximálneho denného vymeriavacieho základu:
Druhý polrok 2019 a prvý polrok 2020
DVZmax = 2 x VVZ/365
DVZmax = 2 × 12 156/365
DVZmax = 66,6083 eura
Denný vymeriavací základ v druhom polroku roku 2019 a v prvom polroku 2020 je najviac vo výške 66,6083 eura. Maximálna suma dávky v mesiaci, ktorý má 31 dní, je teda 1 032,50 eura a v mesiaci, ktorý má 30 dní, je 999,20 eura. Pri výpočte na druhý polrok 2019 a prvý polrok 2020 sa použil všeobecný vymeriavací základ za rok 2018.
Ak poistenec nemal v rozhodujúcom období vymeriavací základ na platenie poistného na poistenie v nezamestnanosti, denný vymeriavací základ sa určuje z vymeriavacieho základu, ktorý je mesačne najmenej vo výške 50 % jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa platí poistné, a ktorý je platný ku dňu vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti s určením pripadajúcim na jeden deň podľa počtu kalendárnych dní v mesiaci, v ktorom vznikol nárok na dávku v nezamestnanosti (§ 138 ods. 5). Tento vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.
Od 1. januára 2019 do 31. decembra 2019 suma denného vymeriavacieho základu určeného z minimálneho vymeriavacieho základu v mesiaci, ktorý má 31 dní, je 15,3871 eura, a v mesiaci, ktorý má 30 dní, je 15,9000 eura.
Od 1. januára 2020 do 31. decembra 2020 suma denného vymeriavacieho základu určeného z minimálneho vymeriavacieho základu v mesiaci, ktorý má 31 dní, je 16,3388 eura, a v mesiaci, ktorý má 30 dní, je 16,8834 eura.
Druhý polrok 2018 a prvý polrok 2019
DVZmax = 2 x VVZ/365
DVZmax = 2 × 11 448/365
DVZmax = 62,7288 eura
Denný vymeriavací základ v druhom polroku roku 2018 a v prvom polroku 2019 je najviac vo výške 62,7288 eura. Maximálna suma dávky v mesiaci, ktorý má 31 dní, je teda 972,30 eura a v mesiaci, ktorý má 30 dní, je 941,00 eura. Pri výpočte na druhý polrok 2018 a prvý polrok 2019 sa použil všeobecný vymeriavací základ za rok 2017.
Ak poistenec nemal v rozhodujúcom období vymeriavací základ na platenie poistného na poistenie v nezamestnanosti, denný vymeriavací základ sa určuje z vymeriavacieho základu, ktorý je mesačne najmenej vo výške 50 % jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa platí poistné, a ktorý je platný ku dňu vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti s určením pripadajúcim na jeden deň podľa počtu kalendárnych dní v mesiaci, v ktorom vznikol nárok na dávku v nezamestnanosti (§ 138 ods. 5). Tento vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.
Od 1. januára 2018 do 31. decembra 2018 suma denného vymeriavacieho základu určeného z minimálneho vymeriavacieho základu v mesiaci, ktorý má 31 dní, je 14,7097 eura, a v mesiaci, ktorý má 30 dní, je 15,2000 eura.
Od 1. januára 2019 do 31. decembra 2019 suma denného vymeriavacieho základu určeného z minimálneho vymeriavacieho základu v mesiaci, ktorý má 31 dní, je 15,3871 eura, a v mesiaci, ktorý má 30 dní, je 15,9000 eura.
Výplata dávky
Dávka v nezamestnanosti sa vypláca mesačne pozadu v lehote určenej Sociálnou poisťovňou. Dávky sa poukazujú na účet príjemcu dávky v banke alebo pobočke zahraničnej banky. Na žiadosť príjemcu dávky sa dávka vypláca v hotovosti (okresným okruhom alebo poštovým poukazom na výplatu). Na písomnú žiadosť poberateľa dávky sa dávka poukazuje na účet manžela (manželky) v banke alebo pobočke zahraničnej banky, ak má v čase poberania dávky právo disponovať finančnými prostriedkami na tomto účte a ak s týmto spôsobom poukazovania dávky manžel (manželka) súhlasí.
Poistenec, ktorý bol vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie počas poberania dávky v nezamestnanosti, má nárok na výplatu dávky v nezamestnanosti za zostávajúcu časť podporného obdobia, ak v období najviac dvoch rokov bol opätovne zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie, t. j. odo dňa opätovného zaradenia do tejto evidencie. Dávka je v sume, v akej mu bola vyplácaná predchádzajúca dávka v nezamestnanosti. To znamená, že ak od vyradenia osoby z evidencie uchádzačov o zamestnanie neuplynuli dva roky a predchádzajúce podporné obdobie neuplynulo, pri opätovnom zaradení do tejto evidencie osoba má nárok na výplatu dávky v predchádzajúcej výške len za zostávajúce podporné obdobie.
Jednorazové vyplatenie 50 % dávky v nezamestnanosti: osoba má nárok na jednorazové vyplatenie 50 % dávky v nezamestnanosti za zostávajúcu časť podporného obdobia, ak obdobie poberania dávky v nezamestnanosti trvalo najmenej tri mesiace a ak o jej vyplatenie písomne požiada, nemá priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 % alebo nemá priznaný invalidný dôchodok a dovŕšila dôchodkový vek.
Prerušenie nároku
Poistenec nemá nárok na výplatu dávky v nezamestnanosti za dni, počas ktorých má nárok na výplatu nemocenského, ošetrovného, materského a počas ktorých sa mu vypláca rodičovský príspevok.
Zánik nároku
Nárok na dávku v nezamestnanosti zaniká vždy: vyradením z evidencie uchádzačov o zamestnanie, priznaním starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, uplynutím podporného obdobia v nezamestnanosti (šesť mesiacov), dňom smrti fyzickej osoby, jednorazovým vyplatením 50 % dávky v nezamestnanosti za zostávajúcu časť podporného obdobia.
Slovníček
Dávka v nezamestnanosti
je dávka, ktorá je po splnení zákonných podmienok vyplácaná zo základného fondu poistenia v nezamestnanosti a ktorá slúži na zabezpečenie príjmu poistenca v dôsledku nezamestnanosti.
Dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti
- je fyzická osoba, ktorá je súčasne dobrovoľne nemocensky poistená a dobrovoľne dôchodkovo poistená,
- ktorá má na území Slovenska trvalý pobyt, povolenie na prechodný pobyt alebo povolenie na trvalý pobyt
- a je povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená
- alebo má prerušené povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby od 11. dňa potreby osobného a celodenného ošetrovania fyzickej osoby alebo potreby osobnej a celodennej starostlivosti o dieťa do skončenia potreby tohto ošetrovania alebo tejto starostlivosti
- a v období, v ktorom má nárok na rodičovský príspevok podľa zákona o rodičovskom príspevku v znení neskorších predpisov, ak podľa svojho vyhlásenia nevykonáva činnosť povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby.