Prostredníctvom vydedenia možno dosiahnuť, aby určitá osoba bola úplne alebo čiastočne zbavená svojho dedičského práva.
Právnym následkom vydedenia môže byť obmedzenie dedičského nároku neopomenuteľného dediča. Podiel vydedeného dediča nadobúdajú rovnakým dielom jeho potomkovia, ak v listine o vydedení tiež nie sú vydedení. Vydediť však nemožno potomkov bezdôvodne. Dôvody vydedenia presne určuje Občiansky zákonník. Zákon hovorí o štyroch dôvodoch, pre ktoré môže byť osoba vydedením zbavená dedičského práva.
Dôvody vydedenia by sa však mali posudzovať individuálne. Zákonné dôvody vydedenia môžu byť subjektívne a v každom prípade ich možno posúdiť odlišne. Podľa platnej právnej úpravy môže byť potomok vydedený, ak v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v iných závažných prípadoch alebo o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať, bol odsúdený za úmyselný trestný čin na dobu najmenej jedného roka alebo trvalo vedie neusporiadaný život.
V prvom prípade treba zvážiť reálne možnosti poskytnutia pomoci zo strany potomka, pretože zo strany potomka môže ísť o objektívne prekážky, ktoré mu bránia poskytnúť poručiteľovi pomoc (pobyt v zahraničí, choroba samotného potomka).
Pri druhom dôvode sa posudzuje, či vzťah medzi poručiteľom a potomkom mal naozaj charakter skutočného vzťahu, či nešlo len o predstieraný a formálny vzťah. Stav možno posúdiť z rozličných vonkajších prejavov, napríklad z osobného, prípadne písomného styku, zo vzájomnej starostlivosti potomka a poručiteľa a podobne. Pri hodnotení stavu nemožno zabudnúť ani na konkrétne možnosti dediča prejavovať záujem.
V treťom prípade sa vyžaduje právoplatné odsúdenie vydedeného dediča rozhodnutím trestného súdu pre úmyselný trestný čin. Neprihliada sa na to, o aký trestný čin ide, podmienkou platného vydedenia je trest odňatia slobody v trvaní najmenej jedného roka ako skutočnosť, že ide o úmyselný trestný čin. Usporiadaným životom, o ktorom sa hovorí vo štvrtom prípade, sa myslí zriadený, čestný, poriadny, počestný život. Ak potomok trvale nežije takýmto životom, môže byť poručiteľom vydedený. Takto vedený život musí byť objektívne preukázateľný.
Spomenúť sa musí aj problematika vydedenia maloletých potomkov. Maloletí potomkovi poručiteľa, bez ohľadu na to, či ide o manželských alebo mimomanželských potomkov, musia dostať z dedičstva po poručiteľovi aspoň toľko, koľko predstavuje ich dedičský podiel zo zákona. Plnoletí potomkovia musia dostať z dedičstva aspoň toľko, koľko by predstavovala polovica ich podielu, keby malo dôjsť k dedeniu zákona. Pokiaľ by závet bol v rozpore s uvedeným, bol by v tej časti neplatný, ak opomenutý dedič túto neplatnosť uplatní. Uvedené by sa však neriešilo, ak by došlo k vydedeniu uvedených potomkov.
Vydediť osobu možno na základe listiny o vydedení, ktorá musí obsahovať rovnaké náležitosti ako závet. Prípustné je spísať ju vlastnou rukou, zriadiť v inej písomnej forme za účasti svedkov alebo môže mať aj podobu notárskej zápisnice. Chýbať nesmie vlastnoručný podpis, v prípade ak osoba nemôže písať, nesmú chýbať podpisy svedkov. Listina musí takisto obsahovať deň, mesiac a rok, kedy bola podpísaná. Dôvod vydedenia musí byť v listine výslovne uvedený, samotná jeho existencia na vydedenie nestačí. Nestačí ako dôvod vydedenia uviesť iba zákonnú formuláciu, dôvod treba presne popísať.