Advokát: Aj listinu o vydedení možno napadnúť

, 07.01.2021 10:00
okuliare, kniha, práca, rozmýšľanie
Správne naformulovanie žaloby a označenie dôkazov nemusí byť vždy jednoduché, a preto pred podaním žaloby je lepšie konzultovať postup s advokátom, prípadne sa nechať v súdnom konaní aj zastúpiť. Autor:

Advokát Maroš Jakubek radí, ako sa možno domáhať určenia neplatnosti závetu alebo listiny o vydedení. Nie je to jednoduché.

V prípade, ak dedič nesúhlasí so závetom, prípadne s listinou o vydedení, môže sa súdnou cestou (žalobou) domáhať určenia neplatnosti závetu, prípadne listiny o vydedení. Takúto žalobu je potrené podať v čase od začatia dedičského konania do jeho skončenia, pričom dedičské konanie sa v tomto prípade preruší až do konečného rozhodnutia o neplatnosti danej listiny.

Každé podanie na súd, či je to žiadosť o pokračovanie v dedičskom konaní alebo žaloba, musí obsahovať minimálne údaje o tom, kto podanie robí, akej veci sa týka (odporúča a uvádzať vždy aj spisovú značku veci), čo sa má podaním dosiahnuť a ktorému súdu je podanie určené. Nakoniec každé podanie treba označiť dátumom a podpísať. Podpis nemusí byť úradne overený.

Právnička Jana Alušíková (právnická kancelária MPH) o vydedení - publikované 16. októbra 2020.

Pre žaloby (podania, ktorými sa začína súdne konanie) zákon stanovuje prísnejšie kritériá a vyžaduje viac údajov, ktoré musia obsahovať. Každá žaloba musí okrem uvedených údajov obsahovať aj označenie účastníkov konania a pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov, ktorých sa žalobca dovoláva, a musí byť z nej zrejmé, čoho sa žalobca domáha.

Správne naformulovanie žaloby a označenie dôkazov nemusí byť vždy jednoduché, a preto pred podaním žaloby odporúčam konzultovať postup s advokátom, prípadne sa nechať v súdnom konaní aj zastúpiť. Súd spravidla sám nehľadá dôkazy a ak účastník nejaký dôkaz neoznačí, hoci by mu mohol pomôcť uspieť v súdnom konaní, súd ho nevykoná, čo je na škodu tohto účastníka. To isté však platí aj pre účastníkov, ktorí sú na strane žalovaných, ktorí rovnako ako žalobca majú svoje práva a môžu využívať prostriedky procesnej obrany, uvádzať dôležité tvrdenia a navrhovať dôkazy vo svoj prospech.

Ak sa dedič rozhodne „napadnúť“ darovaciu zmluvu medzi zosnulým poručiteľom a treťou osobou (tzv. určenie, že vec patrí do dedičstva po poručiteľovi), alebo sa rozhodne „napadnúť“ platnosť závetu či listiny o vydedení (tzv. určenie neplatnosti závetu, alebo listiny o vydedení), je potrebné, aby mal na to dotknutý dedič pádne dôvody.

Súd sa vecou začne zaoberať po podaní žaloby. Najskôr súd skúma, či má žaloba predpísané náležitosti a či sú splnené podmienky konania (napr. či sú zaplatené súdne poplatky; či sú účastníci, ktorí musia mať zástupcu, zastúpení, a pod.).

Ak sú splnené podmienky konania, súd sa začne zaoberať vecou samou. Súd v súdnom konaní na základe podanej žaloby skúma, či žalobca má naliehavý právny záujem na určení toho, čoho sa podanou žalobou domáha, a teda či sa rozhodnutím odstraňuje neistota vzťahu účastníkov konania, alebo rozhodnutie vytvára pevný základ pre usporiadanie takého vzťahu.

Okrem naliehavého právneho záujmu je potrebné v konaní tiež preukázať obsahové alebo formálne chyby právneho úkonu, ktoré spôsobujú jeho neplatnosť. Tak závet, ako aj listina o vydedení musia mať predpísanú formu (písomnú) a obsah a musia byť vydané v súlade so zákonom. To isté sa týka aj darovacej zmluvy na nehnuteľnosti.

Pokiaľ tieto predpoklady listiny nespĺňajú, vzniká priestor na ich „napadnutie“. Súdne konanie v týchto prípadoch môže byť komplikované, hlavne pokiaľ ide o dokazovanie, keďže osoba, ktorá listinu spísala, už nežije a nemôže podať autentické svedectvo. Do úvahy teda prichádzajú len ostatné dôkazy.

Dôkazné bremeno je v úvode súdneho konania na žalobcovi – na osobe, ktorá podala žalobu, a teda pred podaním žaloby je potrebné vyhodnotiť dôkaznú situáciu a zvoliť vhodnú stratégiu ďalšieho postupu. Dôležité je spomenúť, že súd sám nevyhľadáva dôkazy a rozhodne na základe situácie, ako mu ju objasní žalobca, prípadne na základe dôkazov, ktorými sa bráni žalovaný. Pred podaním žaloby sa preto odporúča poradiť sa s advokátom, ktorý situáciu vyhodnotí a poskytne klientovi odborné právne poradenstvo pri spísaní žaloby, pri vyhodnotení dôkazov (svedecké výpovede, listiny, dokumenty, znalecké posudky a pod.), ktoré je potrebné pre úspech v súdnom konaní zabezpečiť a predložiť.

JUDr. Maroš Jakubek, advokát a konateľ advokátskej kancelárie Jakubek & Partners.

Dedičská dohoda alebo žaloba na súd?

Ak sú aktíva a pasíva medzi účastníkmi sporné,...
Ak sú aktíva a pasíva medzi účastníkmi sporné, obmedzí sa súd len na zistenie ich spornosti. Autor: SHUTTERSTOCK

A: Keď sa dedičia dohodnú:

  • V prípade, ak sa dedičia pri delení dedičstva dohodnú, tak dedičské konanie, ktoré sa začalo po 1. júli 2016, končí uznesením, ktoré vydáva notár
  • ak sa dedičia dohodnú, dostanú zvyčajne v deň pojednávania do ruky dedičské rozhodnutie, na základe ktorého po nadobudnutí právoplatnosti možno vykonávať administratívne úkony potrebné pre zmenu v rôznych evidenciách (prepis účtu v banke, zmeny vlastníka vozidla, zmeny v evidencii nehnuteľností..)
  • ak sa dedičské konanie začalo pred 30. júnom 2016 (rozhodujúci je dátum vydania uznesenia o začatí dedičského konania príslušným súdom), končí sa konanie vydaním osvedčenia o dedičstve, ktoré takisto vydáva notár. Po vydaní osvedčenia o dedičstve majú dedičia dve možnosti. Prvou je, že sa priamo na dedičskom pojednávaní vzdajú svojho práva na podanie žiadosti o pokračovanie v konaní o dedičstve (odvolanie). V tomto prípade nadobúda osvedčenie o dedičstve právoplatnosť v deň jeho vydania.
  • dedičia si môžu svoje právo na podanie žiadosti o pokračovanie v konaní o dedičstve ponechať, osvedčenie o dedičstve nadobúda vtedy právoplatnosť uplynutím lehoty pätnástich dní od jeho vydania. Počas plynutia lehoty môže ktorýkoľvek z dedičov požiadať súd o pokračovanie v konaní.

B: Keď sa dedičia nedohodnú

  • notár má snahu dospieť k riešeniu, s ktorým budú všetci spokojní alebo rovnako nespokojní. Ale budú cítiť, že sa s nimi zaobchádza rovnako, pretože notár nezastupuje ani jednu zo strán, je medzi nimi. Za niektorú stranu „kope“ len advokát, ten sa nemusí pozerať doprava alebo doľava, on hľadí len na záujmy svojho klienta, pričom notár sa pozerá na dedičov súhrnne a nestranne. Niekedy je lepšie, ak sa dedičia nechajú zastupovať advokátom, je to najmä vtedy, ak osobné konflikty medzi nimi sú natoľko veľké a neprekonateľné, že by vylučovali čo i len možnosť vzájomnej komunikácie a následnej dohody.
  • Najčastejšími žalobami v dedičskom konaní sú žaloby o neplatnosť závetu, listiny o vydedení a dôvodov vydedenia, prípadne žaloba o to, či určitý majetok do dedičstva patrí alebo nie.
  • V prípadoch sporov o to, ak niekto tvrdí, že je dedičom a popiera dedičské právo iného dediča, súd vyšetrí podmienky dedičského práva a koná ďalej s tým, u koho sa domnieva, že je dedičom. Ak však rozhodnutie o dedičskom práve závisí od zistenia sporných skutočností, odkáže súd toho z dedičov, ktorého dedičské právo sa javí ako menej pravdepodobné, aby svoje právo uplatnil žalobou.

Toto je prípad aj určenia neplatnosti závetov či listín o vydedení. Ak sú aktíva a pasíva medzi účastníkmi sporné, obmedzí sa súd len na zistenie ich spornosti; pri výpočte čistého majetku na ne neprihliada a sporný majetok do výpočtu dedičstva nezaradí.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Páči sa Vám tento článok? Prosíme, podporte kvalitnú žurnalistiku.

Cieľom denníka Pravda a jeho internetovej verzie je prinášať Vám každý deň aktuálne spravodajstvo. Na to, aby sme pre Vás mohli stále a ešte lepšie pracovať, potrebujeme i Vašu podporu. Ďakujeme Vám za akýkoľvek finančný príspevok.

Podporiť Poslať SMS Predplatiť denník
#vydedenie #platnosť závetu #dedenie
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku