Pokračovanie článku: Kto dedí zo zákona? Aké sú pravidlá dedenia, keď poručiteľ nezanechá závet?

2. dedičská skupina

V druhej skupine nastupujú ako dedičia: manžel, poručiteľovi rodičia a ďalej tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roku pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z tohto dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa.

Ak v druhej dedičskej skupine niet ďalších zákonných dedičov, celé dedičstvo pripadne manželovi poručiteľa.

Zo zákona platí, že dedičia druhej skupiny dedia rovnakým dielom, manžel však vždy dedí najmenej polovicu dedičstva. Zákon upravuje dedenie takým spôsobom, že v prvej dedičskej skupine nemôže dediť manžel sám, čiže dedí až v druhej dedičskej skupine, a to spolu s manželkinými rodičmi, polovicu dedičstva dostane on a polovicu rodičia alebo rodič, ak žije len jeden.

Osoby, ktoré žili s poručiteľom v spoločnej domácnosti, v tejto skupine nemôžu byť samostatnými dedičmi. Ak teda v tejto skupine nededí ani manžel (manželka) poručiteľa, ani niektorý z rodičov poručiteľa, prechádza sa do tretej dedičskej skupiny. Za osobu, ktorá sa s ním žila v spoločnej domácnosti, sa považuje osoba, ktorá s s ním žila aspoň pod dobu jedného roka pred jeho smrťou. Podstatné ale je, že v čase smrti poručiteľa tento stav musí trvať, teda ak sa deň pred smrťou poručiteľa uvedená osoba z domácnosti odsťahovala, už dedičom nebude. Môže ísť pritom o druha/družku, súrodenca, priateľa, priateľku, známeho. Musí byť súčasne splnené to, že tieto osoby žili spolu s poručiteľom v spoločnej domácnosti aspoň po dobu jedného roka pred jeho smrťou a starali sa o spoločnú domácnosť, alebo tieto osoby žili spolu s poručiteľom v spoločnej domácnosti aspoň po dobu jedného roka pred jeho smrťou a boli s výživou na poručiteľa odkázaní.

Príklady:

A: Zosnulá žena bola majiteľkou bytu spoločne s manželom – dom patril do ich BSM. Po smrti manželky a vyporiadaní BSM v rámci dedičského konania sa predmetom dedičského konania stal jeho polovičný podiel na vlastníctve bytu. Manželia nemali deti, dediť bude teda manžel, manželkini rodičia, ktorí prichádzajú do úvahy ako dedičia z druhej dedičskej skupiny, už nežijú. Manželia boli bezdetní.

Byt v dedičskom konaní zdedí manžel. Stane sa teda 100-percentným vlastníkom nehnuteľnosti.

Ak by žili manželkini rodičia, mali by ako dedičia z druhej dedičskej skupiny tiež nárok na dedičský podiel, manželovi by ale pripadla najmenej polovica dedičstva. Manželkin polovičný podiel na vlastníctve bytu sa v dedičskom konaní teda rozdelí medzi manžela a oboch jej rodičov, ktorí sú tiež zákonnými dedičmi podľa druhej dedičskej skupiny. Manžel získa polovicu z dedeného podielu, druhá polovica podielu sa rovnakým dielom rozdelí medzi otca a matku zosnulej. Ak by žil len jeden z rodičov, tak by získal polovicu dedeného podielu.

V prípade existencie testamentu by sa dedičské podiely rozdelili podľa poslednej vôle zosnulej. Odkázať svoju polovicu majetku by mohla napríklad len jednému z dedičov.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #dedičské konanie