Dedičské právo upravuje Občiansky zákonník a ten stanovuje, že dediť zo zákona je možné a najčastejšie sa tak deje, ak poručiteľ nezanechal závet, prípadne testament dokázateľne zrušil alebo ak poručiteľ závet síce vytvoril, ale rozdelil v ňom len časť majetku a o zvyšnej časti nerozhodol. Zároveň ide o najrozšírenejší spôsob prechodu majetku z poručiteľa na dedičov na Slovensku.
Závet má prednosť pred zákonom
Dôležité však je si uvedomiť, že závet má prednosť pred zákonom, preto ak poručiteľ spísal závet, ktorý spĺňa všetky zákonné predpoklady, dedí sa podľa neho. V dedičskom konaní sa rozdelí dedičstvo na základe zákona aj vtedy, ak je závet neplatný alebo ak poručiteľ nerešpektoval právo neopomenuteľných dedičov. „Maloletí potomkovia poručiteľa musia dostať z dedičstva po poručiteľovi aspoň toľko, koľko predstavuje ich dedičský podiel zo zákona, a plnoletí potomkovia musia dostať z dedičstva aspoň toľko, koľko by predstavovala polovica ich podielu, keby malo dôjsť k dedeniu zo zákona,“ vysvetľuje právnička Petra Kováčová zásadu, ktorú musí poručiteľ dodržať.
Zo zákona sa dedí aj vtedy, ak poručiteľ síce zanechal závet vzťahujúci sa na celý poručiteľov majetok, ale niektorý zo závetných dedičov nededí, preto na jeho uvoľnený dedičský podiel nastupuje dedenie zo zákona. Tento spôsob dedenia teda prichádza na rad aj vtedy, ak dedič zo závetu dedičstvo odmietol, prípadne sa stal nespôsobilým dediť.
štyri dedičské skupiny
Dedenie zo zákona prebieha v štyroch dedičských skupinách. Okruh osôb, ktoré do nich patria, presne definuje Občiansky zákonník. Zákon do dedičských skupín rozdelil prípadných dedičov tak, aby rozdelenie zodpovedalo najmä rodinným a spoločenským vzťahom poručiteľa. Prvú skupinu dedičov predstavujú poručiteľovi potomkovia a manžel.
Ak poručiteľove deti nededia, nadobudnú ich dedičské podiely rovnakým dielom ich deti – vnuci poručiteľa. Ak nededia ani tieto deti alebo niektoré z nich, dedia rovnakým dielom ich potomkovia. V prvej dedičskej skupine platí nasledovné pravidlo: poručiteľove deti môžu byť samostatnými dedičmi. Čiže ak zomrel slobodný alebo rozvedený rodič, jeho deti dedia v prvej dedičskej skupine. Neplatí to však pre poručiteľovho manžela. Pokiaľ bol poručiteľ ženatý, ale deti nemal, prechádza manžel automaticky do druhej skupiny dedičov, nemôže dediť samostatne.
Platí teda, že ak nededia poručiteľovi potomkovia, dedí v druhej skupine manžel, poručiteľovi rodičia a ďalej tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roka pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z tohto dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa. Dedičia druhej skupiny dedia rovnakým dielom, manžel však vždy najmenej polovicu dedičstva.
Ak niet manžela a nebude dediť ani žiadny z rodičov, nastupuje tretia dedičská skupina, v ktorej dedia rovnakým dielom poručiteľovi súrodenci a spolužijúce osoby. Za súrodencov sa podľa právničky budú považovať aj súrodenci s aspoň jedným spoločným rodičom. Súrodencom bude aj súrodenec, ktorý bol osvojený. Ak niektorý z nich nededí, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti, teda netere a synovci poručiteľa. Ak žiadny dedič nededí v tretej skupine, v štvrtej skupine dedia rovnakým dielom prarodičia poručiteľa, a ak nededí žiaden z nich, dedia rovnakým dielom ich deti. Na iné osoby než osoby výslovne uvedené v zákone sa dedenie zo zákona nevzťahuje. Dedičstvo, ktoré nenadobudne žiadny dedič, pripadne štátu ako odúmrť.