Dedenie zo zákona nastáva, ak poručiteľ nezanechal žiadny závet, ale aj vtedy, ak poručiteľ síce zanechal závet, ale vynechal v ňom neopomenuteľných dedičov. Takéto dedenie nastane aj vtedy, ak predmetom závetu nie je rozdelenie celého majetku poručiteľa, alebo ustanovený dedič bude v čase smrti poručiteľa nespôsobilý dediť, odmietne dedičstvo alebo zomrie skôr ako poručiteľ. Pri dedení zo zákona treba upozorniť na to, že do dedičovho podielu sa započíta všetko, čo za života poručiteľa dedič od poručiteľa bezplatne dostal.
Výnimku predstavujú obvyklé (príležitostné) dary, napríklad k sviatkom či výročiam. Popri dedení zo zákona sa dedičia podľa Občianskeho zákonníka delia do štyroch dedičských skupín. Kto dedí zo zákona? Manžel, deti, príbuzní či aj cudzie osoby? Dostanú. taký istý dedičský podiel, ako keby dedili zo závetu? Dedenie zo zákona teda znamená prechod poručiteľovho majetku priamo zo zákona na dedičov v poradí tak, ako sú zoradení do štyroch dedičských skupín, pričom poradie je záväzné a neprekročiteľné. Závisí od stupňa príbuzenského pomeru alebo iného zákonom kvalifikovaného vzťahu k poručiteľovi.
Dedičské skupiny
V prvej skupine dedia: poručiteľove deti a manžel (každý rovnakým dielom). V druhej skupine dedia: manžel, poručiteľovi rodičia a tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roku pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z tohto dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa (rovnakým dielom, manžel však vždy najmenej polovicu z dedičstva).
V tretej skupine dedia: súrodenci a tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roku pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z tohto dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa (rovnakým dielom). V štvrtej skupine dedia: prarodičia poručiteľa a ak nededí žiaden z nich, ich deti (každý rovnakým dielom).
Prvá dedičská skupina
Kto pripadá do úvahy ako možný dedič?
Občiansky zákonník hovorí, že v prvej skupine dedia poručiteľove deti a manžel, každý z nich rovnakým dielom. Ak nededí niektoré dieťa, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti. Ak nededia ani tieto deti alebo niektoré z nich, dedia rovnakým dielom ich potomkovia.
Poručiteľovými deťmi sú aj deti narodené mimo manželstva, deti osvojené ako aj deti ešte nenarodené za podmienky, že sa narodia živé.
Podmienkou dedenia manžela alebo manželky je existencia manželstva v čase smrti poručiteľa, pričom nezáleží na tom, či manželia žili v spoločnej domácnosti. Najskôr sa však musí vyrovnať bezpodielové spoluvlastníctvo manželov a až to, čo je určené ako majetok poručiteľa, je následne predmetom dedenia. Zákon nevyžaduje ani to, aby existovalo medzi manželmi bezpodielové spoluvlastníctvo.
V súvislosti s manželom poručiteľa zákon vyžaduje, aby toto manželstvo v čase poručiteľov smrti existovalo. Z uvedeného vyplýva, že dedičom nemôže byť bývalý manžel poručiteľa.
Ak poručiteľ nemal manžela a mal v čase svojej smrti iba potomkov, celé dedičstvo sa rozdelí medzi týchto potomkov. Manžel alebo manželka ale nededí vždy v prvej dedičskej skupine – ak poručiteľ nemal potomka a mal manžela, nastupuje druhá zákonná skupina dedičov.
V tejto dedičskej skupine neprichádzajú do úvahy ako dedičia tie osoby, ktoré s poručiteľom žili ako druh alebo družka. Nezáleží ani na tom, či by s poručiteľom mali potomkov.
Príklad: Muž mal manželku a tri deti
V prvom rade je nutné vyrovnať bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (BSM), z toho vyplýva, že polovica majetku, ktorá patrila do BSM, pripadne manželke a druhá bude tvoriť dedičstvo. Učelom vyrovnania BSM v konaní o dedičstve je určiť, čo z majetku BSM pripadne do vlastníctva pozostalého manžela a čo bude patriť do dedičstva. Výsledkom tohto procesu je potom určenie, ktorá konkrétna vec alebo aká jej časť patrí do dedičstva. Pri vyrovnaní sa postupuje podľa predpisov Občianskeho zákonníka. BSM sa vyrovná buď dohodou medzi pozostalým manželom a dedičmi uzavretou písomne, alebo ústne do zápisnice, alebo vyrovnanie vykoná súd.
BSM sa vyrovnáva medzi pozostalým manželom a dedičmi. Bez ohľadu na to, či pozostalý manžel je zároveň dedičom, nemôže pri vyrovnaní dohodou vystupovať na strane dedičov. Ak je však manžel jediným dedičom, nemožno vykonať vyrovnanie dohodou, ale iba rozhodnutím. Osobitná situácia môže nastať, ak existuje nevyrovnaný majetok v BSM, ktoré zaniklo zánikom manželstva pred smrťou poručiteľa, bývalý manžel nie je dedičom a nikto iný nededí, teda dedičstvo pripadá štátu. V takomto prípade sa BSM vyrovná medzi bývalým manželom a štátom.
Pri vyrovnaní sa postupuje podľa predpisov Občianskeho zákonníka. Aby tak bolo možné urobiť, musí: existovať majetok v BSM, v prípade uzavretia dohody o vyrovnaní BSM musí existovať aspoň jeden dedič okrem pozostalého manžela, musí byť dokázané, že o vyrovnaní BSM sa nezačalo konanie na súde, od prípadného zániku BSM neuplynula lehota 3 roky.
Následne sa dedená polovica majetku sa rozdelí na štvrtiny, každý z dedičov teda získa jednu štvrtinu dedičstva. Manželka aj deti patria do prvej dedičskej skupiny, všetci teda majú nárok na rovnakú časť dedičstva.
V prípade, ak by zosnulý manžel mal ešte deti mimo manželstva, tak tie majú rovnaký nárok na dedičstvo ako deti pochádzajúce z manželstva a pripadla by im rovnaká časť dedičstva ako manželským deťom a manželke, nededia len nevlastné deti.
V prípade, ak by bol muž rozvedený, bývalá manželka nemá nárok na dedičstvo a tri deti by dedili majetok, ktorý by bol predmetom dedičského konania rovným dielom, ak by niektoré z detí nežilo, malo by nárok na dedičstvo prípadné vnúča alebo vnúčatá.
Príklady:
A: Zosnulý muž bol majiteľom domu spoločne s manželkou – dom patril do ich bezpodielového spoluvlastníctva (každý z nich teda vlastnil polovicu). Po smrti manžela a vyrovnaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov v rámci dedičského konania sa predmetom dedičského konania stal jeho polovičný podiel na vlastníctve domu. Dediť budú teda manželka a syn.
Dom sa v dedičskom konaní rozdelí rovnakým dielom medzi manželku a syna. Čiže každý zdedí 1/4 podiel na vlastníctve domu. Manželka tak bude celkom vlastniť 3/4 podiel na nehnuteľnosti a syn 1/4 podiel na nehnuteľnosti.
B: Žena mala manžela, dve deti a rozvádzala sa. V prípade, ak rozvodové konanie neprebehlo a nevyrovnal sa majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov (BSM), tak polovica majetku, ktorá patrila do BSM, pripadne manželovi a druhá bude tvoriť dedičstvo.
Účelom vyrovnania BSM v konaní o dedičstve je určiť, čo z majetku BSM pripadne do vlastníctva pozostalého manžela a čo bude patriť do dedičstva. Výsledkom je potom určenie, ktorá konkrétna vec alebo aká jej časť patrí do dedičstva. Pri vyrovnaní sa postupuje podľa predpisov Občianskeho zákonníka. BSM sa vyrovná buď dohodou medzi pozostalým manželom a dedičmi uzavretou písomne, alebo ústne do zápisnice, alebo vyrovnanie vykoná súd. Následne sa dedená polovica majetku sa rozdelí na tretiny, každý z dedičov teda získa jednu tretinu dedičstva, všetci majú zo zákona nárok na rovnakú časť dedičstva.
V prípade, ak by bola žena rozvedená, bývalý manžel by nemal nárok na dedičstvo a tri deti by dedili majetok, ktorý by bol predmetom dedičského konania rovným dielom, ak by niektoré z detí nežilo, malo by nárok na dedičstvo prípadné vnúča alebo vnúčatá.