Takéto dedenie nastane aj vtedy, ak predmetom závetu nie je rozdelenie celého majetku poručiteľa, alebo ustanovený dedič bude v čase smrti poručiteľa nespôsobilý dediť, odmietne dedičstvo alebo zomrie skôr ako poručiteľ. Pri dedení zo zákona treba upozorniť na to, že do dedičovho podielu sa započíta všetko, čo za života poručiteľa dedič od poručiteľa bezplatne dostal.
Dedičské skupiny
V skupine dedia: poručiteľove deti a manžel (každý rovnakým dielom). V druhej skupine dedia: manžel, poručiteľovi rodičia a tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roku pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z tohto dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa (rovnakým dielom, manžel však vždy najmenej polovicu z dedičstva).
V tretej skupine dedia: súrodenci a tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roku pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z tohto dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa (rovnakým dielom). V štvrtej skupine dedia: prarodičia poručiteľa a ak nededí žiaden z nich, ich deti (každý rovnakým dielom).
Druhá dedičská skupina
Kto pripadá do úvahy ako možný dedič
Občiansky zákonník stanovuje, že v druhej skupine nastupujú ako dedičia manžel, poručiteľovi rodičia a ďalej tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roku pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z tohto dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa. Ak v druhej dedičskej skupine niet ďalších zákonných dedičov, celé dedičstvo pripadne manželovi poručiteľa.
Ak v druhej dedičskej skupine niet ďalších zákonných dedičov, celé dedičstvo pripadne manželovi poručiteľa. Zo zákona platí, že dedičia druhej skupiny dedia rovnakým dielom, manžel však vždy dedí najmenej polovicu dedičstva. Zákon upravuje dedenie takým spôsobom, že v prvej dedičskej skupine nemôže dediť manžel sám, čiže dedí až v druhej dedičskej skupine, a to spolu s manželkinými rodičmi, polovicu dedičstva dostane on a polovicu rodičia alebo rodič, ak žije len jeden.
Pozostalý manžel môže byť teda v druhej skupine aj samostatným dedičom. Rovnako samostatným dedičom v druhej skupine zákonných dedičov môžu byť aj rodičia poručiteľa, pokiaľ niet iných dedičov tejto skupiny.
Takisto ako rodič dedí po poručiteľovi môže dediť aj osvojiteľ alebo osvojitelia. Pokiaľ bol osvojiteľ len jeden z partnerov, tak dedí sám, jeho partner (manžel), nededí.
Ak nededia poručiteľovi rodičia, nenastupujú namiesto nich ich deti (deti – súrodenci poručiteľa môžu dediť v tretej skupine zákonných dedičov).
Osoby, ktoré žili s poručiteľom v spoločnej domácnosti, v tejto skupine nemôžu byť samostatnými dedičmi. Ak teda v tejto skupine nededí ani manžel (manželka) poručiteľa, ani niektorý z rodičov poručiteľa, prechádza sa do tretej dedičskej skupiny. Za osobu, ktorá s poručiteľom žila v spoločnej domácnosti, sa považuje osoba, ktorá s ním žila aspoň pod dobu jedného roka pred jeho smrťou. Podstatné ale je, že v čase smrti poručiteľa tento stav musí trvať, teda ak sa deň pred smrťou poručiteľa uvedená osoba z domácnosti odsťahovala, už dedičom nebude. Môže ísť pritom o druha/družku, súrodenca, priateľa, priateľku, známeho.
U spolužijúcich osôb musia byť teda súčasne splnené tieto zákonné podmienky: spolužitie s poručiteľom v spoločnej domácnosti, existencia minimálnej dĺžky spolužitia v spoločnej domácnosti, teda aspoň jeden rok pred smrťou poručiteľa, starostlivosť o spoločnú domácnosť, alebo odkázanosť uvedených osôb na výživu poručiteľa.
Spolužijúcimi osobami sú väčšinou vzdialenejší príbuzní, ale môžu to byť známi alebo priatelia, takisto sem možno zaradiť osoby zverené poručiteľovi do pestúnskej starostlivosti. Medzi spolužijúce osoby zákon zaraďuje aj družka alebo druha poručiteľa, ak spĺňa zákonné predpoklady.
Ako spolužijúce možno definovať osoby, ktoré s poručiteľom prípadne nemusia byť v príbuzenskom pomere, ale žili s ním v jednej domácnosti a ich vzťah sa podobal rodinnému vzťahu.
Spolužitie v spoločnej domácnosti musí existovať v čase smrti poručiteľa. Platná legislatíva vyžaduje minimálne jednoročnú trvácnosť domácnosti, pričom jeden rok musel uplynúť už v čase smrti poručiteľa. Doba jedného roka starostlivosti o spoločnú domácnosť sa počíta spätne odo dňa smrti poručiteľa a je potrebné, aby v čase poručiteľovej smrti uvedené spolužitie trvalo. Na to, aby spolužijúce osoby mohli dediť, musí byť splnená aj podmienka, že spoločná domácnosť musela počas tejto doby existovať bez prerušenia. Príklady:
A: Zosnulý muž bol majiteľom rodinného domu spoločne manželkou – dom patril do ich bezpodielového spoluvlastníctva (každý z nich teda vlastnil polovicu). Po smrti manžela a vyrovnaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov v rámci dedičského konania sa predmetom dedičského konania stal jeho polovičný podiel na vlastníctve domu. Manželia nemali deti, dediť bude teda manželka, manželovi rodičia, ktorí by prichádzali do úvahy ako dedičia z druhej dedičskej skupiny, už nežijú.
Rodinný dom v dedičskom konaní zdedí manželka, stane sa teda úplnou vlastníčkou nehnuteľnosti. Ak by žili manželovi rodičia, mali by ako dedičia z druhej dedičskej skupiny tiež nárok na dedičský podiel, manželke by ale pripadla najmenej polovica dedičstva.
B: Zosnulá manželka vlastnila s manželom byt v rámci bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Manželia boli bezdetní, manželkini rodičia žijú. Predmetom dedičského konania je polovica trojizbového bytu, ktorá pripadla zosnulej manželke v rámci vyrovnania bezpodielového spoluvlastníctva manželov v rámci dedičského konania.
Manželkin polovičný podiel na vlastníctve bytu sa v dedičskom konaní rozdelí medzi manžela a oboch jej rodičov, ktorí sú zákonnými dedičmi podľa druhej dedičskej skupiny. Manžel získa polovicu z dedeného podielu, druhá polovica podielu sa rovnakým dielom rozdelí medzi otca a matku zosnulej. Vlastníctvo bytu bude nasledovné: manžel získa 1/4 podiel, celkovo bude mať teda ako 3/4 spoluvlastnícky podiel. Otec manželky bude mať 12,5 percenta, matka manželky 12,5 percenta. Ak by žil len jeden z rodičov, tak by získal 25-percentný podiel z dedenej polovice bytu po zosnulej dcére.