Dedenie zo zákona nastáva, ak poručiteľ nezanechal žiadny závet, ale aj vtedy, ak poručiteľ síce zanechal závet, ale vynechal v ňom neopomenuteľných dedičov. Takéto dedenie nastane aj vtedy, ak predmetom závetu nie je rozdelenie celého majetku poručiteľa, alebo ustanovený dedič bude v čase smrti poručiteľa nespôsobilý dediť, odmietne dedičstvo alebo zomrie skôr ako poručiteľ. Pri dedení zo zákona treba upozorniť na to, že do dedičovho podielu sa započíta všetko, čo za života poručiteľa dedič od poručiteľa bezplatne dostal.
Výnimku predstavujú obvyklé (príležitostné) dary, napríklad k sviatkom či výročiam. Popri dedení zo zákona sa dedičia podľa Občianskeho zákonníka delia do štyroch dedičských skupín.
Kto dedí zo zákona? Manžel, deti, príbuzní či aj cudzie osoby? Dostanú taký istý dedičský podiel, ako keby dedili zo závetu? Dedenie zo zákona teda znamená prechod poručiteľovho majetku priamo zo zákona na dedičov v poradí tak, ako sú zoradení do štyroch dedičských skupín, pričom poradie je záväzné a neprekročiteľné. Závisí od stupňa príbuzenského pomeru alebo iného zákonom kvalifikovaného vzťahu k poručiteľovi.
V prvej skupine dedia: poručiteľove deti a manžel (každý rovnakým dielom). V druhej skupine dedia: manžel, poručiteľovi rodičia a tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roku pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z tohto dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa (rovnakým dielom, manžel však vždy najmenej polovicu z dedičstva).
V tretej skupine dedia: súrodenci a tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roku pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z tohto dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa (rovnakým dielom). V štvrtej skupine dedia: prarodičia poručiteľa a ak nededí žiaden z nich, ich deti (každý rovnakým dielom).
Tretia dedičská skupina
Kto pripadá do úvahy ako možný dedič
Občiansky zákonník hovorí, že v tretej skupine dedia rovnakým dielom poručiteľovi súrodenci a tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roku pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z toho dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa. Ak niektorý zo súrodencov poručiteľa nededí, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti, teda netere a synovci poručiteľa.
Za poručiteľových súrodencov sa budú považovať aj súrodenci s aspoň jedným spoločným rodičom. Súrodencom je aj súrodenec, ktorý bol osvojený. Pri súrodencoch nezáleží na tom, či ide o súrodencov narodených v manželstve alebo mimo manželstva. Osvojené deti sú považované za rovnocenných súrodencov, aj keď nie sú pokrvní súrodenci.
V prípade, ak by dedič-súrodenec žil s poručiteľom v spoločnej domácnosti a mal by právo dediť aj ako spolužijúca osoba, nedostane dva dedičské podiely – jeden ako dedič súrodenec, jeden ako dedič spolužijúca osoba, ale dedí iba jeden podiel.
Ak súrodenec poručiteľa už nežije, môžu v tretej skupine zákonných dedičov nastúpiť ako dedičia potomkovia súrodencov poručiteľa, teda jeho synovci a netere. Deti súrodenca poručiteľa dedia len podiel z dedičstva, ktorý pripadol na ich rodiča (t.j. právneho predchodcu). Teda ak by poručiteľ mal po mŕtvom súrodencovi dvoch synovcov, delili by si títo iba jeden dedičský podiel – ten, ktorý by pripadol ich zosnulému rodičovi-súrodencovi poručiteľa. Deťmi súrodenca ale dedenie v tretej skupine končí. Synovcove a neterine deti už nededia.
Príklady:
Zosnulý muž je vlastníkom bytu, v ktorom desať rokov býval so svojou družkou v spoločnej domácnosti. Muž bol bezdetný. Rodičia muža nežijú, žijú len jeho brat a syn zosnulej sestry.
V tomto prípade platí, že družka, brat a synovec dedia v tretej dedičskej skupine. Družka dedí ako spolužijúca osoba, ktorá žila so zosnulým v spoločnej domácnosti minimálne jeden rok pred smrťou, o dedičstvo sa však musí ešte rovným dielom podeliť so súrodencami druha, v prípade, ak by muž súrodencov nemal, pripadlo by celé dedičstvo družke.
Byt teda pripadne pri delení dedičstva družke muža, jeho bratovi a synovcovi. Rozdelí sa teda medzi tri osoby a každá z nich získa 1/3 podiel k predmetnej nehnuteľnosti.
Ak by zosnulý súrodenec mal napríklad dve deti, tak by sa jeho 1/3 podiel delil medzi ne.>Ak by muž nemal súrodencov, tak dom zdedí družka ako osoba, ktorá s ním žila v spoločnej domácnosti po dobu jedného roka pred jeho smrťou. V čase smrti poručiteľa tento stav musí trvať, teda ak sa čo i len deň pred smrťou poručiteľa uvedená osoba z domácnosti odsťahovala, už dedičom nebude. Môže ísť pritom o druha/družku, súrodenca, priateľa, priateľku, známeho. Musí byť súčasne splnené to, že: a) tieto osoby žili spolu s poručiteľom v spoločnej domácnosti aspoň po dobu jedného roka pred jeho smrťou a starali sa o spoločnú domácnosť, alebo b) tieto osoby žili spolu s poručiteľom v spoločnej domácnosti aspoň po dobu jedného roka pred jeho smrťou a boli s výživou na poručiteľa odkázaní.
Ak by muž nemal družku, len súrodenca a synovca, tak obaja by delili rovným dielom, obom by pripadla 1/2 nehnuteľnosti.
Ak by už ani jeden zo súrodencov nežil, právo na dedičstvo prechádza na ich deti (netere, synovcov), tie sa o jeho podiel podelia rovným dielom.
Ako sa dedí spoluvlastnícky podiel: muž žil s družkou v spoločnom byte, každý vlastnil polovicu nehnuteľnosti. Neboli manželia ani nemali deti. Muž zomrel, jeho rodičia už nežijú, len brat. Polovica nehnuteľnosti sa bude teda dediť v tretej dedičskej skupine – mužova družka a jeho brat, každý z nich zdedí polovicu mužovej časti bytu. Žena bude vlastníčkou 3/4 bytu, mužov brat 1/4 bytu.