V prvej skupine dedia: poručiteľove deti a manžel (každý rovnakým dielom). V druhej skupine dedia: manžel, poručiteľovi rodičia a tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roku pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z tohto dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa (rovnakým dielom, manžel však vždy najmenej polovicu z dedičstva).
V tretej skupine dedia: súrodenci a tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roku pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z tohto dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa (rovnakým dielom). V štvrtej skupine dedia: prarodičia poručiteľa a ak nededí žiaden z nich, ich deti (každý rovnakým dielom).
Štvrtá dedičská skupina
Kto pripadá do úvahy ako možný dedič
K dedeniu vo štvrtej skupine prichádza vtedy, ak nededia dedičia z tretej dedičskej skupiny, teda súrodenci, ich deti ani spolužijúce osoby. To, kto prichádza do úvahy ako dedič v štvrtej dedičskej skupine, stanovuje Občiansky zákonník. Ten hovorí, že v štvrtej skupine dedia rovnakým dielom prarodičia poručiteľa, a ak nededí žiaden z nich, dedia rovnakým dielom ich deti, teda strýkovia a tety poručiteľa. Dedič teda môžu poručiteľovi starí rodičia a ich deti. Ak nemôžu dediť ani dedičia v štvrtom rade, tak nebude dediť nikto z iných príbuzných a známych osôb zosnulej osoby, majetok zosnulého pripadne štátu.
V tejto dedičskej skupine môže byť každá osoba samostatným dedičom. Dedičstvo nemôže nadobudnúť dieťa prarodiča, ak je tu aspoň jeden prarodič z akejkoľvek strany, ktorý dedí.
Prarodičia poručiteľa sú rodičia otca a rodičia matky poručiteľa. Každá dvojica má nárok na polovicu dedičstva. Ak nededí žiadny z príslušného páru prarodičov, nadobúdajú ich polovicu dedičstva rovnakým dielom ich deti. V prípade, ak nededí niektorý pár prarodičov a nededia ani ich deti, v dedičskom práve sa v takomto prípade uplatňuje takzvané prirastanie podielu. Polovica dedičstva, ktorú nededí pár prarodičov a ani ich deti, pripadá druhému páru prarodičov, prípadne ich deťom.
Príklad:
Zosnulá žena je jedinou vlastníčkou bytu. Nemá manžela, druha, súrodencov ani deti, rodičia jej zomreli. Žije ale starý otec z otcovej strany a teta z matkinej strany.
Dedičské podiely sú v takomto prípade rovnaké. Starý otec aj teta zdedia 1/2 bytu. V prípade, ak by žili všetci starí rodičia a teta, každý z nich by zdedil 1/20. Ak by už žiaden prarodič nežil, celý majetok by zdedila teta.
Ak žena nemala iných príbuzných, len napríklad strýka a tetu, títo budú dediť zo zákona v štvrtej dedičskej skupine. Na ich potomkov (bratranca a sesternice zosnulého) však už dedičské právo neprechádza. Keby teda ani strýkovia či tety neboli nažive, nikto iný už dediť nemôže a všetok majetok prepadne štátu. Majetok v rodine je tak možné udržať len na základe závetu.