„Na štrkovisku Oširid pri Sekuliach máme bohužiaľ potvrdenú vtáčiu chrípku. Vo štvrtok tu príslušníci Hasičského a záchranného zboru za asistencie zamestnancov Štátnej ochrany prírody (ŠOP) SR a veterinárnej správy vytiahli zo štrkoviska 70 uhynutých jedincov labute veľkej,“ spresnila správa Správa Chránenej krajinnej oblasti Záhorie.
Ďalej dodal Jozef Bíreš, ústredný riaditeľ Štátnej veterinárnej a potravinovej správy „Máme potvrdený výskyt vtáčej chrípky u voľne žijúceho vtáctva, predovšetkým u kačíc a labutí, preto je dôležité chrániť domácu hydinu pred priamym a nepriamym kontaktom s voľne žijúcim vtáctvom. Nateraz podľa Bíreša nie je dôvod na paniku. "Vtáčiu chrípku máme pod kontrolou na rozdiel od susedných krajín. Napríklad v Maďarsku či Poľsku sa utrácajú desaťtisíce kusov domácej hydiny,“ vysvetlil.
Čo je vtáčia chrípka?
Vtáčia chrípka (aviárna influenza) je vysoko nákazlivá prenosná infekčná choroba predovšetkým vtákov a hydiny.
Choroba postihuje
- domácu hydinu (morka, kačica, hus, kura domáca)
- voľne žijúce vtáky (vodné vtáky – labuť, kačica divá, hus divá, kormorán, volavka, čajka, atď., dravce – sokol sťahovavý, sokol myšiar, jastrab lesný, jastrab krahulec, atď.),
- bežce (pštros, emu).
Choroba sa môže preniesť aj na cicavce, najmä ošípané. Niektoré subtypy boli potvrdené u potkana, myši, lasice, fretky, mačky, tigra, psa, koňa, človeka.
Ako sa prenáša a prebieha?
Vírus sa z organizmu vylučuje sekrétmi horných dýchacích ciest, čiže napríklad kvapôčkami, kašľom, kýchaním a z tráviaceho systému, takže trusom. V chove sa pôvodca choroby šíri e po kontakte s chorými vtákmi, prostredníctvom ošetrovateľov, kontaminovanými predmetmi, dopravnými prostriedkami, krmivom, vodou na napájanie alebo násadovými vajcami, tiež infikovaným semenom pri inseminácii. V populácii voľne žijúcich vtákov sa vírus šíri ako oro-fekálna infekcia.
Inkubačná doba sa pohybuje od niekoľkých hodín do 3 dní u individuálnych vtákov a viac ako 14 dní v kŕdli v závislosti od množstva a vírusu, ciest infekcie, vnímavosti jednotlivých druhov vtákov. Vírus v truse prežíva 30 dní pri teplote 4 stupňoch, alebo 7 dní pri 20 stupňoch, pri izbovej teplote na slame 28 dní a na vajcovej škrupine 8 dní. Vírus je schopný určitý čas prežívať aj vo vode.
Ako sa vírusu brániť?
V prípade, že máte podozrenie na výskyt choroby v chove kontaktujte svojho súkromného veterinárneho lekára alebo priamo príslušnú regionálnu veterinárnu a potravinovú správu, ktorí vám poskytnú ďalšie inštrukcie.
Vírus je stabilný pri pH 7–8; kyslé prostredie ho deaktivuje. Je citlivý na éter, jód, amónne soli a tukové rozpúšťadlá. Doba termálnej inaktivácie vírusu pri 56 stupňov sa pohybuje od 15 minút do 6 hodín. Z dezinfekčných prostriedkov účinných proti vírusu vtáčej chrípky sú: 2–4 % lúh sodný, 2–4 % chlórové vápno, chloramin T, Virkon S a môže sa použiť aj formalín v 10% koncentrácii.
Izolácia nových zvierat: Ak pridávate nové hydiny do vášho chovu, izolujte ich na dobu minimálne 2 týždňov. To umožní odhalenie prípadných príznakov ochorenia skôr, čo zabezpečí rýchlu reakciu a ochranu ostatných zvierat.
Hygienické opatrenia: Dodržiavajte dobré hygienické postupy pri manipulácii s hydinou. Umývajte si ruky pred a po kontakte s hydinou, noste vhodné oblečenie a obuv, aby ste minimalizovali prenos potenciálnych patogénov.
Ochrana pred vtáčou chrípkou: Ak žijete v oblasti, kde sa vyskytuje vtáčia chrípka, vyhnite sa kontaktu s divými vtákmi a ich výkalmi. Udržujte hydinu v uzavretých alebo chránených priestoroch, aby sa minimalizoval kontakt s voľne žijúcimi vtákmi.
Čistenie a dezinfekcia: Pravidelné čistenie a dezinfekcia klietok, vybavenia a priestorov, kde hydina žije, je dôležitým opatrením na zabránenie šírenia infekcie.
Monitorovanie zdravia: Pravidelné sledovanie zdravia hydiny môže pomôcť odhaliť príznaky ochorenia včas. Ak zistíte akékoľvek neobvyklé správanie alebo príznaky, konzultujte s veterinárnym lekárom.
Očkovanie: Existujú vakcíny proti niektorým kmeňom vtáčej chrípky. Porozprávajte sa so svojím veterinárnym lekárom o možnosti očkovania a získajte odporúčania pre váš konkrétny prípad.
Dohľad nad pohybom zvierat: Ohraničte pohyb hydiny, aby ste minimalizovali kontakt s divými vtákmi alebo inými zdrojmi infekcie.
Dôležitá je predovšetkým prevencia. V chovoch hydiny je mimoriadne dôležité zabrániť priamemu a nepriamemu kontaktu voľne žijúcich vtákov, zvlášť vodného vtáctva s hydinou; zabezpečiť prísne oddelenie vodnej hydiny od ostatnej; novo nakúpenú hydinu umiestniť do priestorov, ktoré boli vopred vyčistené a dezinfikované; hydinu vo voľnom výbehu kŕmiť a napájať v uzavretom priestore alebo pod prístreškom, ktorý dostatočne bráni prilietavaniu voľne žijúcich vtákov a zamedzuje kontakt voľne žijúcich vtákov s krmivom a vodou určenou pre hydinu; bezodkladne oznamovať príslušnému orgánu veterinárnej správy akékoľvek klinické príznaky vtáčej chrípky u hydiny; či zákaz chovu hydiny zamestnancom schválených komerčných fariem v domových hospodárstvach.
Aké sú opatrenia pri výskyte vtáčej chrípky?
Opatrenia pri výskyte Ak by sa nákaza vyskytla v chove hydiny bude nariadené usmrtiť všetku hydinu v chove, uhynutá alebo usmrtená hydina a všetky vajcia musia byť zneškodnené tak, aby sa znížilo riziko šírenia choroby na minimum; ďalej bude nevyhnutné zneškodniť alebo vhodne ošetriť všetok materiál a všetky odpady, ktoré môžu byť kontaminované.
Taktiež sa zrealizuje vysledovanie a likvidácia hydinového mäsa pochádzajúceho zo zvierat z príslušného chovu a vajec znesených v období predpokladanej inkubačnej doby. Po týchto činnostiach bude následne urobená očista a dezinfekcia budov, zariadení, využívaných na chov hydiny, ich okolia, dopravných prostriedkov a všetkého materiálu, ktoré mohli byť kontaminované.
Čítajte viac Pri Senci odhalili veľké ohnisko nákazy vtáčej chrípky. Veterinári okamžite spustili mimoriadne opatrenia
Okolo infikovaného chovu sa vymedzí ochranné pásmo s minimálnym polomerom 3 km a pásmo dohľadu s minimálnym polomerom 10 km, kde budú stanovené ďalšie ochranné opatrenia ako sú napr. použitie vhodných dezinfekčných prostriedkov pri vstupoch a výstupoch z chovov; pravidelné kontroly všetkých chovov hydiny; kontrolu činnosti osôb, ktoré manipulujú s hydinou; zákaz odsunu hydiny a vajec z chovov; zákaz vyvážania alebo rozhadzovania použitej podstielky a hnoja hydiny bez povolenia a ďalšie. V prípade potvrdenia výskytu u voľne žijúcich vtákov sa realizujú opatrenia v mieste výskytu a taktiež v pásmach okolo tohto miesta výskytu. informuje Štátna veterinárna správa.
Čo ak nájdem uhynutého voľne žijúceho vtáka?
Pri nájdení uhynutých vtákov nedotýkať sa kadáveru a túto skutočnosť nahlásiť zodpovedným zamestnancom V súlade s platnou legislatívou je chráneným živočíchom každý voľne žijúci vták s výnimkou populácií mestských holubov. Postup pri náleze uhynutého chráneného živočícha, teda aj voľne žijúceho vtáka, je upravený v § 35 ods. 6 zákona NR SR č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v platnom znení. V súlade s § 65a, ods. 2, písm. c) tohto zákona, Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky prijíma oznámenia o nájdených hendikepovaných, uhynutých alebo náhodne odchytených, zranených alebo usmrtených chránených živočíchoch podľa § 35 ods. 6, určuje nakladanie s nimi a vedie o nich evidenciu.
Prenos je možný aj na ľudí
Vtáčia chrípka (aviárna influenza) je vysoko nákazlivá prenosná infekčná choroba predovšetkým vtákov, ktorá za určitých okolností môže byť prenosná aj na cicavce, upozornila ešte začiatkom leta 2023 Pravdu doktorka Barbora Pavlíková zo Štátnej veterinárnej správy z Odboru zdravia a ochrany zvierat. Ďalej podrobne vysvetlila, že na infekciu vírusmi vysokopatogénnej (highly pathogenic) aviárnej influenzy (HPAI) sú vnímavé v podstate všetky druhy vtákov (domáce aj voľne žijúce). Táto miera vnímavosti a rozsah príznakov sa však líšia medzidruhovo.
Najcitlivejšie sú z tohto hľadiska z domácej hydiny kura domáca a morka. Vodná hydina je tiež veľmi vnímavá, to sú napríklad. kačice alebo husi. Ale všeobecne ako uviedla doktorka vykazuje oveľa slabšie príznaky, preto môže skryto vírus prenášať na iné vtáky.
Z voľne žijúcich sú na súčasne kolujúci kmeň najcitlivejšie labute a momentálne aj čajky a iné príbuzné vtáky, ktoré zvyknú hniezdiť vo veľkých kolóniach a tento vírus spôsobuje masové úhyny a je tak veľkou hrozbou aj pre biodiverzitu.
„Vysokopatogénne kmene vtáčej chrípky H5 a H7 majú aj zoonotický potenciál,“ odborne popisuje doktorka. To v jednoduchosti znamená, že, existuje riziko prenosu na človeka.
Hlavnými klinickými príznakmi sú strata plachosti, znížená aktivita a pokles až zastavenie príjmu krmiva. Objavujú sa i respiračné príznaky. Nakazené jedince masívne hynú. Pavlíková do budúcna predpokladá, že šírenie ochorenia ako aj výskytu úhynov u voľne žijúcich vtákov bude predovšetkým v okolí vodných plôch, pri ktorých sa zvykne zdržiavať a hniezdiť voľne žijúce vtáctvo. Presne tak, ako to bolo aj s labuťami nájdenými pri Sekulovciach.