Ak sa dohodu dedičom nepodarí uzatvoriť, prípadne ak takúto dohodu súd neschváli, tak súd potvrdí nadobudnutie dedičstva tým, ktorých dedičské právo bolo preukázané.
V prípade, ak poručiteľ nespísal závet, dedia zákonní dedičia a súd darovanie berie do úvahy zo zákona, a to tak, že dedičovi sa do jeho podielu započíta to, čo za života poručiteľa od neho bezplatne dostal. Do dedičského podielu sa nezapočítavajú bežné dary, ale iba také, ktoré nemožno považovať za obvyklé. Darovanie nehnuteľnosti sa považuje za dar, ktorý nemožno označiť ako obvyklý, a preto sa do dedičstva započítava.
Započítanie súd vykoná aj v prípade, keď poručiteľ spísal závet, a to:
- ak dal na to poručiteľ príkaz,
- ak by bol obdarovaný dedič neodôvodnene zvýhodnený oproti neopomenuteľnému dedičovi (teda potomkovi poručiteľa).
- cena daru sa zvyčajne v praxi posudzuje tak, že dary by sa mali započítavať v cene, ktorú mali v čase darovania, ale zákon a súdy pripúšťajú výnimky z tohto pravidla.
- započítanie – kolácia – sa vykonáva tak, že sa vypočíta takzvaná kolačná podstata. Znamená to, že sa vypočíta celková hodnota dedičstva a hodnota darov, ktoré majú byť započítané. Z kolačnej podstaty sa vypočíta dedičský podiel každého dediča. Obdarovanému dedičovi sa následne z dedičského podielu odpočíta hodnota daru, ktorý dostal.
Čítajte viac Darovacia zmluva ma prísne pravidlá, na obsah si treba dať pozor. Takto musí vyzerať , aby bola platná
Príklad č. 1: Jeden obdarovaný dedič
Hodnota dedeného majetku je 50 000 eur, sú traja dedičia, jeden z nich dostal za života obdarovaného nehnuteľnosť v hodnote 10 000 eur. Kolačná podstata je teda v tomto prípade 60 000 eur. Dedičský podiel každého z dedičov je 1/3 z tejto sumy, teda 20 000 eur. Z podielu obdarovaného dediča sa odpočíta hodnota daru, ktorý dostal od poručiteľa za jeho života, teda 20 000 – 10 000 eur. Znamená to, že obdarovaný dedič dostane z dedičstva len 10 000 eur.
Ak by tento dedič dostal nehnuteľnosť v hodnote 20 000 eur, tak by sa hodnota jeho dedičského podielu zhodovala s hodnotou daru, ktorý dostal od poručiteľa. V takomto prípade by z dedičstva nedostal nič.
V prípade, aj hodnota daru bola vyššia ako hodnota dedičského podielu, nie je obdarovaný dedič povinný z darovaného majetku čokoľvek vracať.
Nastať ale môže aj situácia, že hodnotu dedičského podielu, vypočítanú podľa uvedeného spôsobu, dedičia nebudú môcť dostať, pretože v dedičstve nebude dostatok majetku, z ktorého by bolo možné uspokojiť ich nároky. Stáva sa to napríklad vtedy, ak hodnota daru bola vyššia ako majetok, ktorý patrí do dedičstva. Platí, že obdarovaný dedič nie je povinný darovaný majetok do dedičstva vracať.
Príklad č. 2: Započítanie finančného daru
Poručiteľ (vdovec) zomrel, mal dve dcéry a byt v hodnote 40 000 eur, iný majetok do dedičstva nepatrí. Staršej dcére otec daroval za života 6 000 eur, mladšej dcére daroval 12 000 eur. Obe žiadajú započítanie týchto darov do dedičstva. Hodnota bytu a hodnota darov sa spočíta, čím sa získa kolačná podstata. Tá predstavuje v tomto prípade 58 000 eur. Týchto 58 000 sa rozdelí sa rozdelí medzi dve dedičky, číže každá by mala dedičský podiel 29 000 eur. Následne sa staršej dcére odpočíta suma 6 000 eur, číže staršia dcéra dostane z dedičstva 23 000 eur. Mladšej dcére sa odpočíta suma 12 000 eur, čiže hodnota jej dedičského podielu je 17 000 eur.
Príklad č. 3: Započítanie mimoriadneho daru
Po matke dedia štyria potomkovia v dedičskom konaní úspory v hodnote 9 000 eur. Jeden syn dostal počas života od matky mimoriadny dar v hodnote 3 000 eur. Ak by sa tento dar do dedičstva nezapočítaval, tak by každý dedič dostal dedičský podiel v hodnote 3 000 eur. V dedičskom konaní však neobdarovaní dedičia požiadali o započítanie tohto mimoriadneho daru. Kolačná podstata by teda v takomto prípade predstavovala 12 000 eur. Každý dedič by teda dostal 3 000 eur. Obdarovanému potomkovi sa ale z dedičského podielu odpočíta hodnota daru 3 000 – 3 000 eur. Z dedičstva teda tento potomok nedostane žiaden podiel. V prípade, ak by hodnota daru bola vyššia ako hodnota dedičského podielu, by obdarovaný potomok nemusel z daru do dedičstva nič vracať.
Čítajte viac Dôležitý príspevok sa zrejme zvýši zo 100 až na 300 eur. Ktorým ľuďom ide štát takto výrazne pomôcť?
Príklad č. 4: Započítanie pozemku
Poručiteľ má troch dedičov – manželku a dve deti. Jednému synovi daroval pozemok v hodnote 9 000 eur (nepatril do bezpodielového spoluvlastníctva manželov – BSM), druhému nedaroval nič. Predmetom dedičstva je dom v hodnote 20 000 eur, a úspory v hodnote 4 000 eur. V takomto prípade sa najprv v rámci dedičského konania musí vysporiadať BSM. Ich majetok predstavuje sumu 24 000 eur. Po vyporiadaní zostane predmetom dedičstva majetok v hodnote 12 000 eur. K tomuto číslu sa pripočíta pozemok v hodnote 9 000 eur. Medzi troch dedičov sa delí teda majetok v hodnote 21 000 eur. Manželke a jednému synovi pripadne z dedičstva teda dedičský podiel vo výške 7 000 eur, druhý obdarovaný syn nedostane z dedičstva po poručiteľovi žiaden podiel, pretože hodnota daru, ktorý od poručiteľa dostal je vyššia ako hodnota dedičského podielu. Dedič bude tento syn až po matke, pretože tá mu za života nedarovala nič, a pripadne mu dedičský podiel v rovnakej hodnote ako bratovi.
Príklad č. 5: Polovica darovaného bytu sa tiež započítava
Rodičia darovali jednému synovi polovicu bytu. Bude sa táto polovica započítavať do dedičského podielu a bude mať zároveň obdarovaný nárok na dedičský podiel zo zostávajúcej polovice bytu? Podľa Občianskeho zákonníka sa v dedičskom konaní prihliada na dary, ktoré dedič počas života poručiteľa dostal a nejde pritom o obvyklé darovanie. V dedičskom konaní obdarovaný má nárok na dedičský podiel z 1/2 polovice bytu a jeho dedičský podiel predstavuje 1/3 z 1/2 bytu, ako aj ostatného majetku poručiteľa. Následne sa ale z hodnoty dedičstva obdarovaného odpočíta hodnota daru – teda 1/2 bytu – a výsledné číslo predstavuje hodnotu jeho dedičského podielu.