„Ľudia zisťujú, že podiely na pozemkoch sú zapísané na listoch vlastníctva na ich právnych predchodcov, ktorí už nežijú,“ vraví notársky kandidát Ladislav Kupka. „Keďže ide o nový majetok, ktorý sa objavil po už zosnulých osobách, treba ho prejednať v dedičskom konaní.“ Ich potomkovia môžu informácie hľadať na tých správach katastra, pod ktoré patrí katastrálne územie, na ktorom sa pozemok nachádza. Ak teda mal zosnulý pozemky na viacerých miestach, treba si vyžiadať výpisy zo všetkých správ katastra. Dajú sa získať bezplatne aj z internetu podľa mena a dátumu narodenia alebo len podľa mena zosnulého na www.katasterportal.sk.
Okrem toho je na správe katastra uložená pozemková kniha, do ktorej môže každý nahliadnuť a za poplatok požiadať o vyhotovenie výpisu. Na výpise je údaj o tom, na základe akého rozhodnutia súdu bola nehnuteľnosť zapísaná na už nežijúcu osobu. „Dedičia by mali vedieť preukázať, či skutočne ide o ich právneho predchodcu, aby sa nestalo, že boli prejednané nehnuteľnosti iných vlastníkov. Je to možné vtedy, ak sa mená zhodujú.“ V takom prípade by sa situácia dala neskôr vyriešiť len dohodou alebo ak by druhá strana na to nepristúpila, tak oprávnení dedičia by museli preukazovať svoje nástupnícke práva v súdnom konaní.
Užitočné rady nájdete aj v článku Koľko sa platí za prejednanie dedičstva
Ak si chcete prečítať tento článok, zaregistrujte sa v systéme plateného obsahu Piano.
Návrh na dodatočné prejednanie dedičstva si môžu spísať dedičia sami, s pomocou advokáta alebo sa obrátiť priamo na notára. „Návrh treba podať na okresný súd, príslušným je vždy súd, v obvode ktorého mal zosnulý naposledy bydlisko. K návrhu sa prikladá jeho úmrtný list alebo iný doklad, ktorý potvrdzuje smrť poručiteľa. Treba priložiť aj pôvodné dedičské rozhodnutie, ak je k dispozícii.“
„Ak doklad nemajú, poradíme im aj, ktorý archív majú požiadať o vydanie kópie dedičského rozhodnutia. Ak pôvodné dedičské konanie bolo zastavené kvôli tomu, že poručiteľ nezanechal majetok, môžu požiadať o potvrdenie o okruhu dedičov, pretože i v prípade, že v minulosti nebolo vydané meritórne rozhodnutie, bola pravdepodobne spísaná zápisnica o predbežnom šetrení, z ktorej je možné určiť okruh dedičov. Z týchto všetkých dokladov sa totiž dá zistiť okruh dedičov po zosnulom. Potrebujeme teda vedieť, pod akým číslom a kde, na ktorom okresnom súde bolo vedené základné dedičské konanie po zosnulom poručiteľovi a ktoré nehnuteľnosti v tomto konaní neboli prejednané, a teda ktoré žiada navrhovateľ prejednať.“
Novoobjavené pozemky sa prejednávajú často s odstupom času, a preto treba určiť okruh dedičov. „Potrebujeme nielen mená a priezviská, dátumy narodenia a aktuálne bydliská žijúcich dedičov. Po tých, ktorí už nežijú, potrebujeme dedičské rozhodnutie, zisťujeme okruh ich dedičov. Takým spôsobom určujeme dedičskú postupnosť.“
Notár si vyžiada z príslušnej správy katastra aj zoznam všetkých nehnuteľností po zosnulom, ktoré neboli dedičsky prejednané a sú vedené na mene zosnulého.
Podnet na prejednanie novoobjaveného pozemku môže podať v odôvodnených prípadoch ktokoľvek. „Môžu to byť nielen dedičia, ale aj obce, pozemkové spoločenstvá, ak majú záujem o to, aby boli pozemky zapísané na žijúce osoby,“ upozorňuje ďalej Kupka. Pokiaľ je totiž pozemok zapísaný na nežijúce osoby, nedá sa predať, darovať, prenajať, založiť za úver v banke, nie je možné ním inak voľne disponovať.
Pri prejednaní dedičstva treba počítať s určitými výdavkami. „Snažíme sa ľuďom vysvetliť, že nakoľko ide o majetok, ktorý v pôvodnom dedičskom konaní do súpisu aktív zahnutý nebol, je potrebné ho dedičsky prejednať.“ Súdny poplatok je podľa sadzobníka jedno percento z čistej hodnoty dedičstva, ktoré sa má prejednať, najmenej 6,50 eura, najviac 165,50 eura. Odmena notára sa určuje podľa trhovej hodnoty pozemkov. Vychádza sa z hodnoty, za akú sa v čase smrti poručiteľa v danej lokalite predávali.
„Prednostne sa vychádza zo sumy zhodne uvedenej účastníkmi dedičského konania,“ vraví Kupka. „Znalecký posudok sa vyžaduje väčšinou v sporných prípadoch, vtedy súd alebo súdny komisár ustanoví znalca v príslušnom odbore. Ale niektorý z účastníkov dedičského konania môže predložiť aj expertízu, v ktorej je ohodnotený majetok zosnulého, nejde teda o znalecký posudok ako dôkazný prostriedok v prípade sporov medzi účastníkmi dedičského konania,“ vysvetľuje. „Prihliadame pritom aj na situácie, kedy by zámerným znižovaním ceny mohli byť poškodení účastníci dedičského konania, najmä maloleté deti, osoby nespôsobilé právne konať alebo veritelia zosnulého. V takom prípade notár môže žiadať znalecký posudok. Je to vhodné aj v prípadoch, ak sa dedičia majú vzájomne vyplatiť,“ dodal Kupka. Preto čistú hodnotu dedičstva, bez dlhov, treba podľa neho určiť nielen kvôli odmene notára.
Povinnosťou toho, kto podáva návrh na prejednanie novoobjaveného majetku, je označiť okruh všetkých dedičov. „Jeho morálnou povinnosťou je oboznámiť spoludedičov so zámerom dodatočne prejednať dedičstvo a s rozsahom majetku,“ konštatuje Kupka. Aj keď všeobecne platí, že o svoje dedičské práva by sa mal zaujímať každý. „Stretávame sa často s tým, že ľudia prídu na dedičské konanie znechutení a rozhorčení. Nevedia, prečo ich voláme, nie sú oboznámení s rozsahom majetku, ktorý patrí do dedičstva. Potom je na súdnom komisárovi, aby im situáciu vysvetlil a poučil ich. Môžu dostať súpis majetku poručiteľa.“ Treba potom počítať s tým, že o dedičstve sa v takých situáciách nerozhodne už na prvom pojednávaní.
Ako postupovať, ak pozemok po zosnulom nebol zahrnutý do dedičstva
Treba podať návrh na dodatočné prejednanie dedičstva, označiť v ňom:
- poručiteľa, teda osobu zosnulú, ktorá je zapísaná ako vlastník na liste vlastníctva k určitej parcele
- okruh dedičov
- nehnuteľnosti – parcely tak, ako sú uvedené na liste vlastníctva
Priložiť treba aj úmrtný list osoby, ktorá je zapísaná na liste vlastníctva a po ktorej sa má dediť – ten nie je potrebný, pokiaľ je k dispozícii predchádzajúce rozhodnutie o dedičstve
Návrh sa podáva na miestne príslušnom okresnom súde, tým je súd:
- v obvode ktorého mal poručiteľ svoje posledné trvalé bydlisko
- ak sa nedá zistiť jeho posledné bydlisko alebo pobyt – na prejednanie dedičstva je príslušný súd, v obvode ktorého je poručiteľov majetok, prípadne ten súd, ktorý ako prvý vykonal úkon.
Zdroj: Občiansky súdny poriadok