„Dobrým mravom by odporovala a nemohli by sme ju osvedčiť napríklad vtedy, ak je dedičom maloleté dieťa alebo mentálne chorá osoba, ktorá nie je spôsobilá na právne úkony a ostatní dedičia by ich chceli vynechať z dedenia,“ vraví notár Jozef Opatovský. „Preto tak ako maloleté deti aj osoby, ktoré boli súdom pozbavené spôsobilosti na právne úkony, musia mať svojho zákonného zástupcu. Je ním obyčajne rodič, ale ak aj ten je dedičom, dochádza ku kolízii záujmov. V takom prípade pre dedičské konanie musí byť súdom ustanovený kolízny opatrovník. Ten dbá o to, aby maloleté dieťa alebo nesvojprávny dedič dostal svoj zákonný dedičský podiel,“ vysvetľuje notár postup v takých prípadoch.
„Môže to byť niekto z rodiny, alebo, ak má nesvojprávna osoba súdom ustanoveného opatrovníka mimo okruhu dedičov, tak jeho voláme na dedičské konanie.“ Kolízny opatrovník dbáo to, aby maloleté dieťa alebo nespôsobilý dostali svoj zákonný dedičský podiel. Buď spoluvlastnícky podiel na majetku, alebo vyplatenú sumu zo všeobecnej, teda trhovej ceny majetku zahrnutého do dedičstva.
„Pokiaľ by bola v takomto prípade uzatvorená dedičská dohoda, musí sa predložiť na schválenie súdu. Robí sa to v samostatnom súdnom konaní, kedy opatrovnícky súd schvaľuje dohodu v mene maloletého alebo v mene nespôsobilého dediča. Nemôžu takého dediča vynechať len preto, že je napríklad v ústave alebo je ešte maloletý, a teda dedičstvo nepotrebuje. Jednoznačne by sme takú dohodu museli odmietnuť, nemohli by sme ju schváliť,“ vraví Opatovský.
Súdna prax je aj taká, že ak má maloleté dieťa podľa dohody dostať finančnú sumu z trhovej hodnoty časti majetku, ktorú zdedí, tak na schvaľovacom konaní pred opatrovníckym súdom musia ostatní dedičia predložiť vkladnú knižku s už uloženými peniazmi. „S týmito peniazmi potom nakladá zákonný zástupca maloletého alebo nespôsobilej osoby, povedzme matka, ktorá nemohla byť zákonným zástupcom v dedičskom konaní. Po schválení právneho úkonu opatrovníckym súdom už s peniazmi nakladať môže s náležitou starostlivosťou a v súlade s jeho záujmami. V prípade maloletého dieťaťa až do času, kým nedovŕši plnoletosť,“ vraví ďalej notár.
Maloleté dieťa môže v dedičskom konaní zastupovať aj rozvedený manžel. „Ide o situácie, ak jeden z rozvedených zomrie, druhý – buď otec, alebo matka, môžu maloletého alebo nesvojprávneho potomka na dedičskom konaní zastupovať, avšak len ak bolo už vysporiadané ich bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, inak nie,“ upozorňuje ďalej notár. „Pokiaľ totiž zosnulý manžel alebo manželka so žijúcim po rozvode majetok vysporiadný nemali, či už dohodou, alebo rozsudkom, opäť by nastala kolízia so záujmami dieťaťa, ktoré by mali zastupovať, keďže majetok po rozvode vysporiadaný nebol.“
Ak by bezpodielové spoluvlastníctvo medzi rozvedenými manželmi vysporiadané už bolo, tak pozostalý rozvedený môže zastupovať svoje maloleté dieťa na dedičskom konaní.