Podmienkou je, že neodporuje zákonu, neprieči sa dobrým mravom a ak je dedičom aj maloleté dieťa alebo osoba nespôsobilá samostatne právne konať, musí takú dohodu schváliť aj súd.
Do dedičstva sa zahrnie všetok majetok, ktorý po sebe poručiteľ zanechal. Dedičia teda nemôžu trvať na tom, že sa nezahrnie povedzme dom zaťažený hypotékou a dedič si nemôže diktovať ani čo do dedičstva chce a čo nechce zaradiť. Ak sú niektoré veci sporné, z dedičstva sa vylúčia, keďže dedičské konanie pred notárom je nesporové súdne konanie.
V počiatočnom štádiu dedičského konania sa vysporiada majetok, ktorý nadobudli manželia spoločne počas manželstva, ktorý tvorí predmet ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ak zomrie jeden z nich. „Dohoda dedičov s pozostalým manželom alebo manželkou sa musí uzavrieť ešte predtým, než pristúpia k ďalšej dohode o vysporiadaní dedičstva,“ vraví notár Jozef Opatovský.
Užitočné informácie nájdete aj v článku Maloleté deti a postihnuté osoby z dedenia vynechať nemožno.
Ak si chcete prečítať tento článok, zaregistrujte sa v systéme plateného obsahu Piano.
„Podľa listinných dôkazov a tvrdení dedičov zistíme, čo bolo nadobudnuté počas manželstva. Ak spoločne nadobudli nehnuteľnosti – dom, byt, chatu, či nejaké pozemky alebo hnuteľný majetok, ako je nábytok, zariadenie bytu, auto a finančné prostriedky, zahrnú sa do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.“
Klasickým prípadom je, že dedičmi sú pozostalý manžel alebo manželka a ich deti. Už v tomto štádiu dedičského konania môžu uzavrieť rôzne dohody. „Obyčajne sa dohodnú tak, že pozostalý manžel si ponechá svoj zákonný podiel, teda polovičný podiel na majetku nadobudnutého spoločne počas manželstva a tá druhá polovica sa zahrnie do dedičstva,“ vraví ďalej notár.
„Pozostalý manžel môže mať dedičský podiel aj z druhej polovice majetku, zo zákona mu to patrí. Napríklad, ak po poručiteľovi ostali tri deti, tak manžel môže mať štvrtinu z druhej polovice majetku, ktorá bola zahrnutá do dedičstva alebo prenechá aj svoju štvrtinu, ktorá mu patrí, deťom. V takom prípade budú mať deti tretinový podiel na majetku, ktorý patrí do dedičstva.“
Sú aj ďalšie možnosti. „Pozostalý rodič sa môže rozhodnúť, že prenechá svojim deťom aj svoj polovičný podiel na majetku, ktorý mu patrí z titulu bezpodielového spoluvlastníctva a aj dedičský podiel, v spomínanom prípade štvrtinový, teda spolu päť osmín, na ktoré by inak mal zákonný nárok.“ Takto sa, ako vysvetľuje notár, do dedičstva zahrnie celý majetok a dediť ho budú v podstate len deti.
„Takáto dohoda dedičov sa využíva najmä, ak sú rodinné vzťahy na poriadku. Pozostalý manžel alebo manželka si môže k bytu alebo rodinnému domu vyhradiť aj právo bezplatného bývania a užívania, vo forme vecného bremena, ktoré sa zapíše aj na list vlastníctva a to pri zápise osvedčenia o dedičstve na príslušnej správe katastra,“ vraví Opatovský.
Tento údaj vyznačený na liste vlastníctva je dôležitý aj preto, aby aj tretie osoby, ktoré by prípadne chceli nehnuteľnosť kúpiť, mali vedomosť o tom, že je zaťažená právom doživotného bývania, teda vecným bremenom, ktorého sa nehnuteľnosť nemôže obrazne povedané len tak zbaviť. Inými slovami, ak by chceli deti nehnuteľnosť – či je to dom, alebo byt – predať, rodič by mal aj ďalej právo v nej bývať.
„Popri vecnom bremene sa do osvedčenia o dedičstve zvykne zahrnúť aj zaopatrovacia klauzula, podľa ktorej sa deti zaviažu pozostalého rodiča doopatrovať, poskytovať mu všetky služby s tým spojené. Napríklad zabezpečovať upratovanie, osobnú hygienu, sprevádzanie na lekárske vyšetrenia, poskytovať celodennú stravu. Ide o osobný záväzkový vzťah medzi pozostalou manželkou alebo manželom a jeho deťmi. Nezapisuje sa už na list vlastníctva do katastra tak, ako vecné bremeno – právo bývania a doživotného užívania nehnuteľnosti, ktoré sa viaže k nehnuteľnosti,“ vysvetľuje notár.
Do katastra sa totiž zapisujú len vecné bremená, ktoré sa viažu k nehnuteľnostiam, a nie osobné záväzky, o ktorých sa v rámci dedičského konania dohodli deti s pozostalým rodičom. „Záväzok zapíšeme však do dedičského osvedčenia, ktoré dostanú dedičia a ukladá sa aj do zbierky listín na tej správe katastra, pod pôsobnosť ktorej patrí katastrálne územie, v ktorom sa nehnuteľnosť nachádza.“ Pokiaľ spolu žijú dvaja ľudia ako druh a družka alebo aj ako partneri, môže sa stať, že pozostalý z nich bude z dedenia vylúčený. „Stane sa to, ak zosnulá osoba mala zapísané na liste vlastníctva nehnuteľnosti len na svoje meno a má aj deti. V takom prípade sú v prvej dedičskej skupine dedičmi len priami potomkovia zosnulej osoby a ak sa nerozviedla, tak aj jej manžel či manželka. Takto môžu byť pozostalý druh alebo družka poškodení,“ vraví Opatovský.
V takých situáciách odporúča, aby uzavreli pri kúpe nehnuteľností zmluvu spoločne, dá sa to urobiť aj formou notárskej zápisnice, podľa ktorej budú nadobúdať majetok do podielového spoluvlastníctva, napríklad každý v jednej polovici. Pozostalým, nezosobášeným, ostane tak polovičný podiel na majetku, ktorý mali v podielovom spoluvlastníctve so zosnulým partnerom alebo partnerkou. Ale aj keby taká zmluva nebola, môže si aj táto osoba v dedičskom konaní uplatniť nárok na pohľadávku, pokiaľ nie je premlčaná.
„Môže sa zúčastniť dedičského konania a preukázať, že vynaložila na majetok zosnulej osoby určitú sumu. Ak by to dedičia neuznali, musí sa mimo dedičského konania obrátiť na súd a podať žalobu,“ vraví notár.
Pozostalí partneri by sa preto mali aktívne zaujímať o dedičské právo. Dedičmi by mohli byť vtedy, ak by za života napísali každý z nich v prospech toho druhého závet. Závet musí zriadiť každý osobitne, keďže spoločný závet viacerých poručiteľov náš právny poriadok nepripúšťa. Problém by nastal, keby sa v závete navzájom určili ako univerzálni dedičia na celý majetok. „Deti týchto poručiteľov, či už maloleté, alebo plnoleté, sú zákonom chránené. Napríklad na dedičské konanie by v takých prípadoch prišli tri deti zosnulej osoby a družka. Ak by však podľa závetu malo všetko pripadnúť len jej a deti by boli vynechané, tie sa môžu ako neopomenuteľní dedičia dovolať relatívnej neplatnosti závetu, v takom prípade by dostali polovicu svojho zákonného podielu. V popísanom prípade by zákonný podiel troch plnoletých detí predstavoval tretinový podiel na dedenom majetku a oni by každý jeden na základe vznesenej námietky dostali šestinový podiel na dedičstve a tri šestiny by dostala družka.“
Iná situácia by nastala, ak by v závete bolo vynechané maloleté dieťa. V prípade dovolania sa relatívnej neplatnosti maloletý dedič musí dostať celý svoj zákonný dedičský podiel.