Pôda sa delí len do určitej výmery

Po roku 1992 chcel mať každý dedič svoj podiel aj na poľnohospodárskom a lesnom pozemku a notári rešpektovali vôľu dedičov, drobili pozemky na podiely. V niektorých prípadoch mali aj milióntinné podiely na malých parcelách. Iné to bolo v urbárskych spoločenstvách, ktoré majú v zmluvách o spoločenstve obyčajne zakotvené, že dedenie urbárskeho podielu je možné len jedným z dedičov.

02.10.2012 09:56
pole, pozemok, roľa, pozemky Foto:
Ilustračné foto.
debata

Pôda, tak lesná, ako aj poľnohospodárska, sa už nemôže ďalej medzi dedičov drobiť, ale len ak sa nachádza mimo zastavaného územia obcí a miest, v zastavaných územiach sa môže deliť ďalej neobmedzene, aj keď jej výmera po rozdelení klesne pod prípustnú výmeru.

„Plocha lesnej a poľnohospodárskej pôdy v extraviláne po rozpočítaní na podiely dedičov nemôže klesnúť pod 2–tisíc štvorcových metrov, ak dedičský podiel v reálnom výpočte poľnohospodárskej alebo lesnej pôdy predstavuje rozpätie 2 001 až 5 000 štvorcových metrov, drobenie zákon pripúšťa, ale s pokutou za toto drobenie. Vzťahuje sa to len na dedičstvá po poručiteľoch, ktorí zomreli po 1. septembri 1995. Ak zomreli pred týmto dátumom, dedičstvo aj k týmto pozemkom v extraviláne sa pri prejednávaní dedičstva po týchto osobách drobiť môže,“ vraví notár Jozef Opatovský.

„Na dedičstvá, ktoré sa aj v súčasnosti prejednávajú po osobách, ktoré zomreli do 1. septembra 1995, sa nevzťahuje spomínaný zákaz drobenia. Vyplýva to z nálezu Ústavného súdu,“ vraví notár.

„Pokiaľ ide o poľnohospodárske pozemky, v rámci dedičskej dohody zriaďujeme zákonné záložné právo obdobne, ako keď si niekto berie úver z banky. Napríklad ak sú dva hektáre poľnohospodárskej pôdy, ktoré notár nemôže rozdeliť podľa podielov, lebo by došlo k porušeniu zákazu drobenia pod prípustných 2–tisíc štvorcových metrov, prepisujeme túto pôdu vcelku na jedného z dedičov podľa ich dohody. V prospech ostatných zriadime zákonné záložné právo, ktoré sa potom zapisuje do katastra nehnuteľností ako ťarcha na príslušný list vlastníctva.“

Pôda je zaťažená záložným právom dedičov, ktorí pozemky nezdedili, až do času, kým sa ho nevzdajú. Dovtedy im dedič pôdy musí vyplácať aj časť nájmu, ktorú dostáva od družstva alebo roľníka a ktorá pripadá na ich dedičský podiel. Ak by dedič chcel pôdu predať, musia sa oprávnení svojho záložného práva vzdať. V takom prípade majú nárok na zákonnú dedičskú čiastku v peniazoch, ktorá bola dohodnutá v kúpnej zmluve.

„Záložné právo zriaďujeme dosť často. Dedičia chcú mať istotu, že im dedič pôdy peňažnú náhradu za ich zákonné dedičské podiely vyplatí. Robíme to tak, aby v prípade jeho smrti prešiel jeho záväzok na jeho dedičov.“

© Autorské práva vyhradené

debata chyba