„Pomohlo by nám, keby sme mohli skupovať aj podiely medzi sebou, aby sa vlastníctvo scelilo a takto by sa aj ľahšie prijímali rozhodnutia,“ vraví Milan Ovseník, podpredseda Únie regionálnych združení vlastníkov neštátnych lesov Slovenska. Vláda by mala podľa neho nájsť mechanizmy, ako by mohli tí, čo v lesoch hospodária, skupovať podiely na lesných pozemkoch od tých, čo o hospodárenie nemajú záujem.
„Nový zákon je potrebný, je v ňom však niekoľko ustanovení, podľa ktorých bude môcť štát zasahovať do našich súkromno–majetkových vzťahov,“ domnieva sa. Únia sa ohradila aj proti navrhovaným pokutám až do 3–tisíc eur. „Obávame sa, že sa pri ich ukladaní ponecháva príliš voľný priestor úradom. Bude teda len na ich rozhodnutí, komu akú pokutu uložia. Priestupky by sa mali jasne uviesť aj s výškou pokuty,“ vraví predseda Juraj Vanko.
Vláda súkromné spoločenstvá pokladá za strategického partnera pri zvyšovaní zamestnanosti v tých najchudobnejších lesnatých regiónoch. Práve v nich sa vo väčšej časti nachádzajú bývalé urbáre, po novom pozemkové spoločenstvá. „Sú v katastroch obcí a mohli by byť nástrojom na udržanie zamestnanosti,“ vraví Ovseník. Pozemkové spoločenstvá vlastnia lesnú, ale aj poľnohospodársku pôdu a tiež vodné plochy. „Iný režim sa vzťahuje na poľnohospodárske subjekty a iný na lesné urbariáty. Ako je možné, že súkromná firma, ktorá si prenajíma poľnohospodársku štátnu pôdu, nemá vo svojich orgánoch zástupcu Slovenského pozemkového fondu a do spoločenstva to chce zákonodarca zapracovať, aby sa fond zúčastňoval na valných zhromaždeniach?“ pýta sa Ovseník. Predložený zákon podľa neho chce dať viac právomocí štátu, aby začal rozhodovať o chode súkromného subjektu, ktorým pozemkové spoločenstvo je.
„Podľa návrhu napríklad, ak sa na valnom zhromaždení spoločenstva nezúčastní zástupca Slovenského pozemkového fondu, musí byť valné zhromaždenie osvedčené notárom.“ Do zákona sa podľa Ovseníka vkladajú aj ďalšie administratívne bariéry, ktoré stoja nemalé peniaze. „Predsa ani teraz výbor spoločenstva nemôže rozhodovať o štátnych pozemkoch, za ktoré urbariáty platia nájomné.“
Ovseník by uvítal, ak by vláda pomohla poľnohospodárom pri sceľovaní pozemkov a nákupe pôdy. „Štát by mal nájsť mechanizmus na to, ako odpredať svoje menšinové podiely v urbariátoch ostatným, najmä väčšinovým členom.“ Domnieva sa, že by sa tak spoločenstvá sfunkčnili. „Ak chce vláda znižovať administratívu aj v tejto oblasti, tak by sa mali úradom povinnosti uberať, a nie pridávať. V navrhovanom zákone sa pridávajú, ak totiž budú musieť na valné zhromaždenie chodiť pracovníci Slovenského pozemkového fondu, tak sa tento bude musieť posilniť, lebo urbariátov je veľa, a tak to popri iných svojich povinnostiach stíhať nebudú,“ tvrdí Ovseník. „Ak budú pozemkové spoločenstvá povinné oznámiť do 30 dní na lesnom úrade, že sa uskutočnilo valné zhromaždenie, budú tie žiadať posilnenie, keďže budú musieť vykonávať kontroly a ukladať sankcie.“