V prípade, že by parlament zákon schválil, mali by spoločenstvá zaregistrované na obvodných lesných úradoch doplniť registráciu o tie skutočnosti, ktoré vyžaduje nový zákon. Znamenalo by to pre členov urbariátov zvolať valné zhromaždenia a prijať nové uznesenia.
„Všetky terajšie urbariáty, komposesoráty a podobné právne útvary už budú musieť mať právnu subjektivitu,“ vraví predseda Únie regionálnych združení vlastníkov neštátnych lesov Slovenska Juraj Vanko. Podľa neho je však voľné združenie naďalej vhodné, najmä ak ide o lesné pozemky s malými porastmi.
„Tam, kde vlastníci nemajú ešte žiadne výnosy, a teda ani nepodnikajú.“ Domnieva sa však, že právna subjektivita spoločenstiev je vhodnejšou formou, pretože takto môžu vstupovať do zmluvných obchodných vzťahov, brať si úvery či čerpať eurofondy.
„V súčasnosti sú aktuálne dotácie z programu rozvoja vidieka, napríklad na nákup lesnej techniky, na zvyšovanie hodnoty lesov budovaním lesných ciest. Ide o pomerne slušný balík peňazí, bude sa rozdeľovať okolo 40 miliónov eur.“
K pripravovanej zmene zákona však ministerstvo spravodlivosti vznieslo rad pripomienok. Medzi iným aj k vylúčeniu voľného združenia, čím sa spochybní ústavné právo občanov na združovanie. „Nebudeme sa k návrhu ani našim pripomienkam vyjadrovať,“ reagoval Pavol Kubík z tlačového a komunikačného referátu.
Predseda únie však napriek viacerým výhradám pokladá nový zákon za potrebný. „V praxi sa napríklad stretávame s nejednoznačným výkladom, kto je oprávnený podať žalobu na súde alebo rôzne žiadosti orgánu verejnej správy,“ vraví.
„Vzhľadom na nejednotný výklad zákona chceme preto, aby jasne definoval postavenie štatutárnych orgánov spoločenstva voči orgánom verejnej správy a súdom. Aby sa nám nestávalo, že naše žaloby súd neprijme. Niektoré súdy od nás žiadajú splnomocnenie od všetkých spoluvlastníkov, čo je prakticky nemožné. Preto by bolo vhodné výbor zákonom na právne úkony splnomocniť. Problémy máme napríklad pri krádežiach dreva. Polícia vinníka aj vypátra, my sa však nevieme na súde domôcť náhrady škody. Súd žalobu spoločenstva neprijme, keďže nie sme na jej podanie oprávnení. Na podanie žaloby vyžaduje od nás súhlas všetkých spoluvlastníkov, čo je prakticky nemožné,“ vraví Vanko. Niekedy ide o stovky spoluvlastníkov, ktorí sa delia o jeden spoločný pozemok.
Prevod, drobenie a záložné právo Podiely na spoločných urbárskych pozemkoch sa ďalej delia na dedičov a v tom prípade sa aj zmenšujú. Nemôžu sa ďalej drobiť, ak výmera pripadajúca na podiel jedného člena by klesla pod prípustných 5–tisíc štvorcových metrov, ak ide o lesný pozemok, alebo pod 2–tisíc štvorcových metrov, ak ide o poľnohospodársku pôdu mimo zastavaných území.
„Stáva sa, že urbárnik zdedí podiel po jednom rodičovi a potom po ďalšom v tom istom pozemkovom spoločenstve. Terajší zákon neumožňuje dediť podiel, na ktorý pripadá menšia, ako spomínaná výmera ani vtedy, ak už podielnik vlastní iný podiel v tom istom spoločenstve, ani ak by po zrátaní výmery na podiely dosahoval prípustnú výmeru.“ Notári by pri prejednaní dedičstva mali už prihliadať na to, že dedič vlastní podiely v urbariáte, aj keď dedený podiel má menej ako 5– alebo 2–tisíc štvorcových metrov. Takto sa výmery urbárnika zväčšia.
Podľa Vanka treba zjednodušiť aj obchodovanie s podielmi medzi členmi spoločenstva. „Ten, kto by chcel dnes podiel predať niekomu z členov spoločenstva, mal by podľa teraz platného zákona osloviť všetkých ostatných, čo je prakticky nemožné. Túto povinnosť nemá, len ak by svoj podiel chcel previesť na deti, manžela alebo iné blízke osoby,“ vraví ďalej Vanko. Preto by sa podľa únie mali podiely predávať medzi členmi len na základe rozhodnutia valného zhromaždenia. Takéto splnomocnenie by mal obsahovať aj nový zákon.
Spoločenstvá doplácajú aj na záložné práva, ktoré si uplatňujú exekútori k podielom tých urbárnikov, ktorí sa dostali do finančných ťažkostí a za pôžičku ručili svojím spoluvlastníckym podielom na urbárskom pozemku. „V súčasnosti tomu zabrániť nevieme. Členovia našich spoločenstiev, ktorí sa dostali do finančných ťažkostí, zvyknú svoje podiely predávať aj nečlenom, čo je v rozpore s teraz platným zákonom. Chceme preto dosiahnuť, aby záložné právo na podiel člena mohol exekútor uplatniť len po súhlase valného zhromaždenia spoločenstva.“ Prekážkou v tomto prípade môže byť Občiansky zákonník, podľa ktorého všetci spoluvlastníci, a nie je to len v prípade urbárnikov, zodpovedajú za dlhy spoločne a nerozdielne. „Takto my zodpovedáme za človeka, ktorý koná niekedy neuvážene,“ vraví Vanko.
Pozemkový fond Štátne podiely na urbárskych pozemkoch a tiež podiely neznámych vlastníkov by aj naďalej podľa návrhu mal spravovať Slovenský pozemkový fond. „Chceme, aby tieto podiely spravovali spoločenstvá. Pretože, ak vedel štát túto správu lesných pozemkov, ktoré sú mimo urbariátov, zveriť štátnym lesom, prečo by ju nemohol zveriť aj súkromným spoločenstvám?“ pýta sa Vanko. „Určite budeme mať takto väčší záujem o to, aby sa podiely neznámych osôb majetkovo usporiadali a štát tým odbremeníme. Navrhujeme tiež, aby sa zisky pripadajúce na podiely neznámych vlastníkov ukladali po dobu desiatich rokov na osobitný účet. Tým by sa aj oni alebo ich dedičia usilovali o usporiadanie vlastníctva. Ak sa totiž preukážu listinou alebo dedičským osvedčením či uznesením, tak sa im podiely vyplatia.“ Únia súhlasí s návrhom, podľa ktorého, ak chce svoje podiely na urbárskych pozemkoch štát predať, musí ich predtým ponúknuť ostatným spoluvlastníkom združeným v pozemkovom spoločenstve. „Navrhujeme tiež, aby tieto podiely mohlo odkúpiť aj spoločenstvo ako právnická osoba. Ak má spoločenstvo právnu subjektivitu, pridelené identifikačné číslo, malo by mať aj právo podiely od urbárnikov odkupovať.“
Postup pri odpredaji podielov by mal byť taký, že podielnik ponúkne svoj podiel spoluvlastníkom, ak tí nemajú záujem, tak ho ponúkne spoločenstvu, ak ho ani spoločenstvo nechce odkúpiť, tak sa predá na verejnej dražbe.
„Zákon ukladá fondu, že ponuku na odpredaj podielu musí urobiť písomne. Stáva sa však, že ide o individuálne obchody alebo sa ponuka predloží na valnom zhromaždení. Stáva sa tiež bežne, že sa podiely ponúknu na odpredaj cudzej osobe. Pokiaľ tento prevod do troch rokov od vkladu do katastra nik z členov spoločenstva nenapadne na súde, tak je prevod legálny.“
Na súde môže neplatnosť prevodu žalovať aj len ten z urbárnikov, ktorý mal záujem podiel odkúpiť. „Žalobu môže podať spoločenstvo, ale v takom prípade je potrebné splnomocnenie od všetkých členov, čo je prakticky nemožné. Alebo ju môže podať ten urbárnik, ktorý sa cíti prevodom dotknutý,“ dodáva Vanko.