Prekážkou tiež je, ak sa o jednu parcelu delia desiatky ľudí, pretože na pojednávaniach súdu sa musia zúčastňovať všetci. Ešte viac situáciu komplikuje, ak sú medzi spoluvlastníkmi zapísanými na liste vlastníctva už nežijúce osoby alebo ľudia, o ktorých sa nevie, kde momentálne žijú. V prvom prípade je potrebné nové dedičské konanie, v druhom pátrať po nezistenom vlastníkovi.
V každom prípade pred zložitým, časovo náročným a aj nákladným súdnym konaním má prednosť dohoda spoluvlastníkov, o ktorú by sa vždy mali pokúsiť. „Ťažko to dosiahnuť, ak je spoluvlastníkov veľa,“ vraví Peter Kudlačák, právnik spoločnosti Bakoš/Jurík, ktorá sa špecializuje na vyhľadávanie vlastníkov pozemkov a právne vysporiadanie ich majetkových vzťahov.
Spoluvlastníci, ktorí sa chcú vyhnúť súdu, môžu medzi sebou uzavrieť rôzne dohody. „Pokiaľ je pozemok v zastavanom území obce, môžu si ho reálne rozdeliť. Zavolajú geodeta, ktorý im pozemok zameria a rozdelí. Ak sú napríklad štyria, rozdelí parcelu na štyri časti,“ vraví Kudlačák.
Užitočné informácie nájdete aj v článku Kde hľadať spoluvlastníkov pôdy .
Ak si chcete prečítať tento článok, zaregistrujte sa v systéme plateného obsahu Piano.
Pôda v zastavaných častiach sa môže deliť medzi spoluvlastníkov neobmedzene, iná situácia je pri poľnohospodárskej pôde mimo obce. Tam nesmie výmera novej parcely pripadajúca na vlastníka klesnúť pod 2–tisíc štvorcových metrov.
„Ak ide o pozemok v obci, každý z vlastníkov chce získať tú časť, ktorá má čo najvýhodnejšiu polohu, napríklad v blízkosti inžinierskych sietí,“ vraví Kudlačák. Pri vyjedenávaní preto podľa neho treba mať trpezlivosť. „Treba sa pokúšať o rozumnú dohodu, výhodnú pre všetkých spoluvlastníkov.“ Pri poľnohospodárskej pôde je zase reálna dohoda, že ten, kto nadobudne podiely ostatných, spoluvlastníkov vyplatí. „Môže to byť aj tretia osoba, napríklad investor alebo družstvo, ktoré podiely na pôde vykúpi, teda za svoj podiel dostanú finančnú náhradu,“ odporúča právnik.
Pri zrušení spoluvlastníctva súdnou cestou, keď nie je možné rozdelenie pozemku, pretože výmera poľnohospodárskej pôdy by rozdelením klesla pod prípustných 2–tisíc štvorcových metrov, má väčšiu šancu získať pozemok ten, kto na ňom doteraz hospodáril.
Ak je na liste vlastníctva osoba s neznámym pobytom, spoluvlastníci, ktorí by si chceli jeho podiel odkúpiť, musia najprv vypátrať jej aktuálnu adresu. Tú môžu získať z Registra obyvateľov priamo, ak vedia meno, priezvisko a dátum narodenia spoluvlastníkov.
„Pokiaľ v obci, kde kedysi dotyčná osoba bývala, nikto nevie, kde sa presťahovala, určite by som spoluvlastníkom alebo tým, ktorí majú záujem o pozemok, poradil, aby poslali žiadosť do Registra obyvateľov,“ vraví advokát Peter Cehelník. „Ak zomrel, je potrebné dedičské rozhodnutie, z ktorého sa dá zistiť, kto prichádza do úvahy ako dedič a či sa v dedičskom konaní po tejto osobe prejednal podiel k parcele, pri ktorej je zapísaný ako nezistená osoba.“
Ak sa pozemok nezahrnul do dedičstva po zosnulom a neprejednal, spoluvlastníci tejto parcely podľa Cehelníka môžu tiež podať návrh na prejednanie novoobjaveného majetku, lebo majú právny záujem o to, aby sa podiel dostal do majetku dedičov zosnulej osoby. „Je to nevyhnutné, aby potom, ak už dedič spoluvlastníckeho podielu bude známy, mohli osloviť jeho a pokúsili sa s ním uzavrieť nejakú dohodu.“
Pri pozemkoch v majetku urbárskeho spoločenstva, kde sú niekedy aj stovky podielnikov, sa spoluvlastníctvo zrušiť a vyporiadať nedá ani dohodou, ani súdnou cestou.