Súd v okrese Košice–okolie veci prideľuje notárom podľa dátumu úmrtia poručiteľa.
„Dedičstvá po poručiteľoch, ktorí zomreli prvé tri dni v mesiaci, sa notárom prideľujú podľa abecedného zoznamu notárov, pri úmrtiach počas ďalších dní ďalšiemu notárovi v poradí a tak ďalej. Vždy je však dodržaná zásada, že príslušným na konanie je súd, v obvode ktorého mal zosnulý posledné trvalé bydlisko,“ vraví notárka Melánia Košová, ktorá má sídlo svojho úradu v okrese Košice–okolie.
Vo výnimočných prípadoch nemusí byť toto kritérium dodržané. „Vec môže prejednať miestne nepríslušný súd a notár alebo notár síce miestne príslušný, ktorému však dedičská vec pridelená nebola,“ vraví Miriam Imrich Breznoščáková, notárka so sídlom vo Vranove nad Topľou. Upozorňuje, že takýto postup je zaužívaný, ak je konanie po zosnulých manželoch, u ktorých sú dedičia aj predmet dedičstva totožné. „Konanie by sa inak viedlo u dvoch notárov, ale z dôvodu jeho hospodárnosti môže dôjsť na návrh dediča, notára, ale aj bez návrhu k spojeniu vecí, pridelia sa jednému,“ vraví notárka.
Okresný súd, v obvode ktorého pôsobí notár, môže na podnet prezídia Notárskej komory dočasne pozastaviť prideľovanie dedičských vecí tomu notárovi, ktorý je viac zaťažený, ktorý vykazuje viac neskončených vecí a prerozdeliť ich ostatným notárom, ktorí pôsobia v obvode okresného súdu.
„Notárska komora sa týmto opatrením snaží predchádzať prieťahom v dedičskom konaní v prospech dedičov. Zvykne sa to robiť najmä pri prejednaní dedičstva po poručiteľovi, ktorý nebol naším štátnym občanom, nemal majetok na našom území alebo nemal tu ani posledné bydlisko,“ vraví Breznoščáková. Pripomína, že tento postup schválil ešte v lete Európsky parlament. „Prijal nariadenie o cezhraničných dedičstvách, ktoré zaväzuje aj náš štát. Príslušným na prejednanie celého dedičstva, teda aj majetku mimo nášho územia, je súd, v obvode ktorého mal poručiteľ obvyklý pobyt. Nemusí byť totožný s jeho posledným trvalým pobytom.“