„Takých prípadov, keď veritelia prihlásia do dedičstva svoje pohľadávky a nakoniec zistíme, že poručiteľ žiaden majetok nezanechal, je čoraz viac,“ vraví notárka Melánia Košová. „Napríklad pozostalá manželka neraz ani netuší, aké dlhy zostali po jej nebohom manželovi, a keď jej to oznámime, je zaskočená.“ V takomto prípade notár dedičské konanie zastaví. „Nemôžeme prejednávať len dlhy. Veritelia si svoje pohľadávky voči poručiteľovi musia uplatniť na súde, ale mimo dedičského konania.“
Ak je jediným dedičstvom nízky vklad na bankovom účte, notár skonštatuje, že zosnulý zanechal majetok nepatrnej hodnoty a ten sa odovzdá osobe, ktorá sa postarala o pohreb, nemusí to byť ani dedič.
„Inak už nie sú žiadne prekážky prevodu majetku na dedičov, len v ojedinelých prípadoch dedičia majú strach z exekúcie svojho majetku, ak dedičstvo – hoci aj malý majetok, prijmú. Vtedy sa obyčajne vyjadria, že dediť nechcú a na dedičskom konaní navrhujú odmietnutie dedičstva,“ opisuje notárka. Upozorňuje, že mnohí nepoznajú právne následky odmietnutia. „Mali by vedieť, že ak dedičstvo odmietnu, na ich zákonom určený dedičský podiel nastupujú ako dedičia ich deti, často sú maloleté.“
Takýto právny úkon však podlieha schváleniu príslušným súdom. „Ide o majetok s nízkou hodnotou, konanie na súde sa takto zbytočne predlžuje. Poučíme ich o tom a oni obyčajne dedičstvo nepatrnej hodnoty prevezmú,“ dodáva Košová.