Na Orave, v Liptove, ale aj v oblasti Šariša a Zemplína sa do dedičstva zahrnú okrem bytov, domov, zostatkov na účtoch, najmä pozemky združené v družstvách či agrofi rmách, pasienky a tiež lesné pozemky. Poručiteľ ich môže mať na rôznych miestach Slovenska, prípadne aj majetkové podiely v poľnohospodárskych družstvách.
„V našom okrese Turzovka sa pomerne často stretávame s problémom súvisiacim s dedením poľnohospodárskej a lesnej pôdy, ktorá sa nachádza mimo zastavaného územia obce, konkrétne s ustálením najvhodnejšieho preberateľa týchto pozemkov, u ktorého je predpoklad, že ich bude obhospodarovať,“ vraví notársky kandidát Ladislav Kupka.
Plochy pozemkov zahrnutých do dedičstva sú totiž neraz tak rozparcelované medzi jednotlivých spoluvlastníkov, že ani neumožňujú ich reálne obhospodarovanie.
Príčiny sú v minulosti, keď u nás dlhé stáročia dochádzalo k drobeniu rolí medzi dedičov. „Podľa zásad uhorského obyčajového práva, ktoré sa na našom území uplatňovalo, si mohol každý nárokovať na svoju časť dedičstva. V českých krajinách, naopak, prevzal poľnohospodársku usadlosť spravidla najstarší syn,“ objasňuje Kupka. Dedičia sa preto podľa neho ešte aj dnes domnievajú, že im notár môže potvrdiť nadobudnutie dedičstva podľa ich zákonných dedičských podielov, teda určitým zlomkom k celku. „V takých prípadoch ich oboznámime so zákazom drobenia a poučíme ich o viacerých možnostiach, ako si dedičstvo podeliť.“
Prvá možnosť je, že dedičia uzatvoria dohodu, v rámci ktorej sa môžu odchýliť od zákonom alebo závetom určených podielov. „Môžu sa dohodnúť napríklad, že dedičstvo preberie jeden z nich, alebo viacerí s povinnosťou alebo bez povinnosti výplaty podielov ustupujúcim spoludedičom,“ vraví Kupka.
Pri uzatváraní dedičskej dohody nie sú dedičia nijako obmedzovaní, jedine v tom, že dohoda nesmie odporovať zákonu a dobrým mravom. „Dedičská dohoda je jediná možnosť, ako sa vyhnúť neželanému spoluvlastníctvu, prípadne právam viacerých osôb k rovnakým majetkovým hodnotám,“ vysvetľuje Kupka.
Ďalšia možnosť je, že si v rámci dedičskej dohody podelia jednotlivé parcely – spoluvlastnícke podiely k nim. „Potrebné je urobiť to tak, aby vo vyjadrení v plošných metrických jednotkách nadobudli výmeru zodpovedajúcu alebo približne zodpovedajúcu ich zákonným alebo závetným dedičským podielom.“
Ak sa dedičia nedohodnú alebo ak súdny komisár nemôže potvrdiť nadobudnutie dedičstva podľa dedičských podielov, pretože by porušil zákaz drobenia poľnohospodárskej alebo lesnej pôdy, pristúpi sa k dokazovaniu. Ním sa určí osoba, u ktorej sú najvhodnejšie podmienky na obhospodarovanie týchto pozemkov. Súčasne súd rozhodne o povinnosti tohto dediča vyrovnať sa s ostatnými. Podľa hodnoty majetku a veľkosti podielov určí ustupujúcich spoludedičov, akú sumu má ktorému z nich vyplatiť, tak aby po tomto vzájomnom peňažnom vyrovnaní zostali v peňažnom vyjadrení zachované všetky dedičské podiely.
Nevyhnutné je pritom určiť hodnotu pozemkov a ostatného majetku poručiteľa. „Musíme dbať o to, aby ustupujúci spoludedičia neboli ukrátení na svojich dedičských podieloch,“ dodáva Kupka.
Notár obyčajne vyzve dedičov, aby mu vyčíslili hodnotu majetku zahrnutého do dedičstva. Tá nesmie byť zjavne neprimeraná a musí byť zhodne udaná všetkými účastníkmi dedičského konania. Notár môže v konaní o dedičstve aj bez toho, aby to dedičia navrhli, vykonať aj ďalšie dôkazy.
„Treba podčiarknuť, že neprimerané znižovanie ceny majetku dedičmi nemôžeme tiež prijať. Najmä, ak účastníkmi konania sú aj maloletí alebo veritelia, ak si dedičia navzájom vyplácajú úhrady za dedičské podiely. Úmyselné podhodnocovanie ceny majetku poškodzuje aj záujmy štátu.“
Ak sa teda účastníci konania nedohodnú, vykoná súd alebo notár poverený dedičskou vecou dokazovanie. Cieľom je ustáliť trhovú hodnotu majetku, ktorú mal v čase smrti poručiteľa. Notár zasiela dopyt na orgány štátnej správy, územnej samosprávy, obciam, obvodným pozemkovým úradom, správam katastra, realitným kanceláriám, ale aj obchodníkom s cennými papiermi, ak sú do dedičstva zahrnuté, či pozemkovým spoločenstvám, ak sú v dedičstve podiely na urbárskych pozemkoch. Do úvahy prichádza aj znalecký posudok. Kupka však upozorňuje, že inú váhu majú znalecké posudky s ohodnotením majetku vypracovaným znalcom, ktoré si vyžiadal a predložil niektorý z účastníkov, a inú také, ktoré sú dôkazným prostriedkom, a teda ich vypracoval znalec ustanovený súdom alebo notárom. „Kvôli ustáleniu hodnoty môže súd alebo notár sám ustanoviť znalca a nariadiť znalecké dokazovanie,“ dodáva.